Písal sa rok 1996. František Miker a jeho bývalý spoluväzeň Martin Seman sa rozhodli podnikať. Najskôr predávali ovocie a zeleninu, neskôr sa zoznámili s daňovými podvodníkmi. Tí sa stali inšpiráciou pre Mikera, ktorý rozbehol sieť firiem cez nastrčené osoby – biele kone. A tak sa začalo obchodovanie s bezcennými disketami zo slovenskej firmy do českej.

Po určitom čase ich priviezli naspäť, aby ich mohli znovu predať. Za týmto účelom vzniklo približne päťdesiat firiem, ktoré fungovali na Slovensku, v Česku či na Ukrajine. Fiktívne medzi sebou obchodovali s predajom softvéru a peniaze sa sypali doslova za nič. Z bielych koní sa však stávali nepohodlní svedkovia, ktorých sa bolo treba čo najskôr zbaviť.

Keď sa rozpustilo prasa, rozpustí sa aj človek

Skupina okolo Františka Mikera profitovala na vratkách DPH vďaka fiktívnym obchodom s disketami. Od roku 2000 obrali štát o vyše štyri milióny eur, uvádza Denník N. To, čo ich robí v očiach verejnosti ešte známejšími, bol spôsob likvidácie bielych koní. Tak vzniklo aj ich pomenovanie „kyselinári“.

Nepohodlných spoločníkov zabíjali a následne rozpúšťali v kyseline sírovej. S týmto nápadom prišiel Miker, ktorý si postup vyskúšal na bizarnom experimente, o ktorom budeme písať neskôr. Jeho vražednú skupinu tvoril Rastislav Šitta a Jozef Kákoni. Práve recidivista Kákoni bol ten, kto Mikera zoznámil s daňovými podvodníkmi Židekovcami.