Totalitná Severná Kórea je pre zvyšok sveta veľkou záhadou. Fungovanie izolovaného štátu a život bežných obyvateľov sa spája s mnohými mýtmi a nepravdami a zároveň predstavuje vďačný námet pre memes. V minulosti jediné okienko do života v tejto krajine predstavovali pre Slovákov severokórejské filmy, ktoré sa u nás premietali v časoch, keď červená diktatúra vládla aj u nás.
Väčšinu filmovej tvorby komunistického štátu v tomto období tvorili propagandistické snímky venované odporu Kórejčanov proti japonskej okupácii v tridsiatych a štyridsiatych rokoch. Rovnako populárne boli filmy o Kórejskej vojne, v ktorých aj Američanov a iné neázijské národnosti znázorňovali kórejskí herci. Dá sa predpokladať, že situácia v severokórejskom filmovom priemysle a v kultúre všeobecne sa veľmi nezmenila ani do dnešných dní.
„My sme dobrí, Američania sú zlí. Bite Američanov!“
V sedemdesiatych rokoch si vodca Kim Čong-Il, otec súčasného severokórejského vodcu Kim Čong-una, uvedomoval zaostávanie kinematografie KĽDR a ako veľkého fanúšika dramatickej tvorby ho tento stav naozaj trápil. Diktátor, ktorý vo svojej zbierke držal vyše 15 000 filmov, skutočne túžil priniesť na svet dielo, ktoré by sa vyrovnalo svetovej špičke a fascinovalo aj divákov v kapitalistických štátoch.
Lenže ako natočiť poriadny film, keď to v tvojej krajine nikto nedokáže? Možno by sa dalo prizvať na spoluprácu tvorcov zo zahraničia. Problém ale môže predstavovať fakt, že tvoja krajina je totalitárska, izolacionalistická riť s ekonomickými problémami, kde ľudia žijú v biede a zomierajú od hladu. Pre žiadneho človeka pri zmysloch toto nepredstavuje lákavú víziu na pohodlný pracovný výjazd. Kim sa nenechal znechutiť nepríjemnými drobnosťami a v hlave sa mu zrodil plán hodný superzločinca!
Súdruhovia za najlepší spôsob, ako natočiť trhák, považovali únos Shina Sang-Oka, jedného z najlepších juhokórejských režisérov. Ako návnada mala slúžiť režisérova exmanželka Choi Eun-Hee, ktorá bola v Hong Kongu unesená ako prvá. Plán vyšiel na jednotku – Shin sa skutočne vydal hľadať Choi a vďaka tomu padol do rúk Severokórejčanom. Počas neželaného pobytu v KĽDR nemal inú možnosť, len pracovať na Kimovom vysnívanom projekte. Komunisti pred samotným natáčaním filmára „spracovali“ štvorročným pobytom v neľudských podmienkach väzenského tábora.
Súdruhovia do teba budú vrhať Kamene Družby až pokiaľ neprijmeš diktatúru proletariátu ako najpokrokovejšie spoločenské zriadenie!
Aby svoje snahy vykradnúť Godzillu dotiahol Kim do dokonalosti, rozhodol sa využiť japonský tím špeciálnych efektov, ktorý pracoval na pôvodnom filme. Ani tu si Severokórejčania nemohli odpustiť riadny podfuk – japonských filmárov oklamali tým, že sa vydávali za Číňanov a natáčať sa malo v Číne. Okamih, keď si Japonci uvedomili, že sa ocitli v KĽDR, určite nemá ďaleko od známej scény z Eurotripu:
Ako teda samotný filmový klenot vyzeral? Snímka s názvom Pulgasari čerpá motív z tradičnej kórejskej povesti. Príbeh sa odohráva v stredovekej krajine sužovanej tyranským cisárom. Za mrežami sa ocitá starý kováč, ktorý bol uväznený za podporu vzbury. Pred smrťou sa mu podarí zhotoviť figúrku a poprosí bohov, aby na svet priniesli tvora, schopného pomôcť utláčaným v boji proti nespravodlivosti. Po kontakte s krvou kováčovej dcéry figúrka ožije a okamžite prehltne ihlu. Železožravá bytosť ostane meno Pulgasari a rozhodne sa pomôcť roľníkom pri zosadení zlého cisára. Po jeho porážke sa ale monštrum pustí do nekontrolovateľného besnenia a nakoniec sa obráti proti prostým ľuďom, po ktorých boku doposiaľ bojovalo.
Mnohé hlasy vravia, že režisér Shin zlého cisára vymodeloval po vzore Kima a Pulgasariho správanie reprezentuje komunistickú revolúciu, ktorá zničila tých, ktorým mala slúžiť. Ťažko povedať, nakoľko sa tieto tvrdenia zakladajú na pravde a nakoľko si skryté odkazy všímali prostí Severokórejčania.
Diváci v KĽDR bažili po čomkoľvek, čo by sa odlišovalo od otrepaných propagandistických brakov – Pulgasari sa preto v krajine stal obrovským hitom. Kim Čong-Il bol z výsledku nadšený a film považoval za majstrovský kúsok. Zaslepený jeho úspechom sa okamžite rozhodol hľadať zahraničných distribútorov, schopných rozšíriť skvost do všetkých kútov sveta. V tomto momente sa ale diktátor dopustil veľkej chyby – do Viedne poslal na rokovanie unesenú juhokórejskú dvojicu, ktorá využila možnosť dostať sa na americkú ambasádu a uniknúť do USA.
Režisér sa po úteku stal v KĽDR zradcom a všetky jeho filmy vrátane Pulgasariho boli zakázané. Ako exotickej rarite sa filmu podarilo preraziť až na prelome storočí. Pomohli tomu fanúšikovia bizarných snímok, medzi ktorými si divný film okamžite získal obľubu. Dočkal sa premietaní v kinách na Západe a dokonca aj VHS vydania v USA. Vďaka internetu si dnes severokórejskú šialenosť môžeme s anglickými titulkami pozrieť všetci.
Zdroj: allthatsinteresting.com
Titulná fotka: Korean Film Studio, wikipedia.org
