Fanúšikovia Harryho Pottera veľmi radi špekulujú a komplexný čarodejnícky svet J. K. Rowlingovej im k tomu dáva skutočne kvantá priestoru. Knižná sága skončila už dávno, od filmovej premiéry poslednej časti je to už solídnych deväť rokov… a potterheads si stále nedajú pokoj.
Vymýšľajú teórie od výmyslu sveta, alternatívne konce, rýpu sa v otázkach, ktoré ostali otvorené, a prichádzajú s bizarnými odpoveďami. Niektoré z nich sú absurdné v naozaj absurdnom slova zmysle, iné sú absurdné, no majú hlavu aj pätu. A my sme si dnes na ukážku pripravili päticu z tej druhej kategórie.
1. Horcrux a kanibalizmus
Už je to viac ako deväť rokov, čo sme sa s Potterom nadobro rozlúčili, no jedna záhada jeho magického sveta stále ostáva nerozlúsknutá. Ako vytvoriť horcrux. Horcrux je hmotnou podobou najtemnejšej formy mágie, predmet, do ktorého čarodejník vloží časť svojej duše, ktorým si zabezpečí nekonečný život, na vytvorenie ktorého treba najprv niekoho zabiť…
Tieto teoretické drísty pozná hádam každý, kto trojici odvážnych čarodejných študentov obetoval detstvo aj riadnu porciu dospelosti. Je však viac než očividné, že to nie je všetko. Ak by na vytvorenie horcruxu stačila vražda a temná magická formulka zo zakázanej časti školskej knižnice, potom by mal jeden taký každý druhý čarodej v Azkabane. A to očividne nemá.
Výroba horcruxu je stále opradená rúškom tajomstva a fakt, že sa Rowlingovej editor takmer povracal, keď sa s ním spisovateľka o svoju predstavu procesu podelila, celej situácii vôbec nepridáva. Niet divu, že fanúšikovia šalejú. Chcú vedieť, čo je také šialené, nechutné, strašidelné a absurdné, že ako editorovi, tak aj profesorovi Slughornovi a Hermione sa z toho stavajú vlasy dupkom?
Niektorí zvedavci sa prikláňajú k teórii kanibalizmu. Čarodejník musí skonzumovať mäso a krv svojej obete, aby mohol následne vytvoriť horcrux. Podstata kanibalizmu ako takého sa v histórii spájala s preberaním sily a zdravia od mŕtveho, takže po tejto stránke to dáva absolútny zmysel. Plus, je to nanajvýš poburujúce a je viac než jasné, prečo sa tento detail nespomína nikde. Nikde.
2. Ron je Dumbledore
Ďalšia fanúšikovská teória si zobrala na paškál Rona Weasleyho a Dumbledora. Podľa nej má byť obľúbený ryšavec a riaditeľ Rokfortskej strednej školy čarodejníckej jedna a tá istá osoba, ktorej sa šikovne darí cestovať v čase. Svoj prvý život prežije Ron tak, ako nám to ukázali vo filme.
Nastúpi do školy čarov a kúziel, spriatelí sa s Harrym a Hermionou, do ktorej sa vďaka prenikavému leviosa zaľúbi až po uši a s ktorou si napokon povedia aj svoje áno pred oltárom (teda, aspoň myslíme, že to takto funguje aj v ich svete). Na staré kolená sa mu však zachce ešte akéhosi dobrodružstva, tak sa prenesie naspäť v čase a sprevádza Harryho jeho dobrodružstvami ako riaditeľ a mentor.
Dôkazov, že by to celé na teoretickej úrovni naozaj mohlo fungovať, je hneď niekoľko. Po prvé, treba poznamenať, že predtým, ako od hlavy po päty ošedivel, mal aj Dumbledore ryšavé vlasy. Okrem tejto výraznej črty sa na seba vzhľadovo ponášajú vo viacerých aspektoch – obaja sú vysokí, štíhli a majú dlhé nosy.
Po druhé, Ron a Dumbledore sa len zriedkakedy stretávajú tvárou v tvár. Aj napriek tomu sa zdá, že Dumbledore vie o každom kroku, ktorý sa trojica rozhodne podniknúť, o všetkých tajomstvách a budúcich plánoch. Čerešničkou na torte je jazva nad kolenom v tvare londýnskeho metra, ktorú Dumbledore okrajovo spomína. A pamätáte, kto si vo Väzňovi z Azkabanu poranil koleno?
3. Pani Norrisová je skutočná pani Norrisová
Argus Filch je po natupírovanej mrche v ružovom kostýme hádam najmenej sympatickou postavou celej čarodejníckej ságy. Mnohým fanúšikom bol tento vypĺznutý deduško ešte väčšmi proti srsti ako samotný Voldemort a úprimne, niet sa čomu diviť.
Filch bol jednou z postáv, pri ktorej sa charakter rovnomerne preklápal do vizuálu a jeho zjav bol teda nepríjemný po všetkých stránkach. Jediný, komu sa z jeho strany dostalo viac ako nevrlého pohľadu, bola jeho mačička pani Norrisová. Bolo viac než zjavné, že svojej štvornohej chlpatej spoločníčke by zniesol aj modré z neba.
Keď po kontakte s baziliskom mačka skamenela, povedať, že Filch nebol nadšený, by nebolo schopné vystihnutie situácie. Starý muž sa úplne opustil, obvinil Harryho z vraždy a začal smutne smokliť. Pre divákov aj čitateľov bolo ťažké vstrebať taký náhly príval emócií. O to viac, že ide o bezcitného človeka tohto kalibru a… mačku.
Na základe týchto skutočností prišli fanúšikovia s bláznivou konšpiračnou teóriou, podľa ktorej pani Norrisová nie je len mačka. Je to skutočná pani Norrisová, kedysi manželka Argusa Filcha. Ako animágus sa dokázala premeniť na zviera – mačku, no jedného dňa sa premena nepodarila a pani Norrisová ostala uväznená v mačacom tele navždy. Filcha to neodradilo, a ani po rokoch ustavičného mňaukania svoju životnú lásku neopustil.
4. Dursleyovci a ich vzťah k Harrymu
Harryho adoptívni rodičia, manželia Dursleyovci, a ich rozkysnutý potomok Dudley patrili k postavám, ktoré by diváci aj čitatelia pokojne oželeli. Za negatívnu reputáciu vďačia najmä svojmu správaniu voči mladému čarodejníkovi, ktorý sa v rodine vždy cítil ako piate koleso na voze a ako bonus obýval lukratívny kumbál pod schodmi plný pavúkov.
Excentrickú rodinku sme si automaticky zaškatuľkovali ako muklovské príšery. Nikto sa nezaoberal psychologickým rozborom ich osobností ani tým, prečo robia to, čo robia, a prečo sa správajú tak, ako sa správajú. Sú to jednoducho zlí ľudia, zatrpknutí voči svetu mágie a všetkému, čo sa s ním spája. A teda aj voči Harrymu.
Určité fanúšikovské konšpirácie však naznačujú, že nie je všetko len čierne alebo biele a že aj správanie Dursleyovcov mohlo mať závažnejšie opodstatnenie ako len ich vnútorné presvedčenie. Harry bol totiž horcrux. Predmet (alebo v tomto prípade osoba) opradený čiernou mágiou od hlavy až po päty, v ktorého prítomnosti sa ostatní menili na najhoršie verzie seba samých.
Veď si spomeňte, ako sa správal Ron, keď niekoľko dní nosil na krku náhrdelník, ktorý bol tiež horcruxom. A to bolo niekoľko dní. Dursleyovci žili s Harrym pod jednou strechou vyše desať rokov, a teda boli vyše desať rokov vystavení priamemu vplyvu temnej mágie. Práve to mohlo byť príčinou ich správania.
5. Nebolo to v Nevillovi, ale v prútiku
Neville Longbottom pochádzal z čistokrvnej rodiny a obaja jeho rodičia boli uznávanými čarodejníkmi. Aj napriek tomu bola pre chlapca mágia trápením a v škole, čo sa zaklínadiel týka, pokazil, čo sa dalo. O to väčšmi nás prekvapil, keď sa vo finále postavil smrťožrútom a v boji si počínal priam bravúrne.
Ako je to možné, že sa z triedneho nemehla „mávnutím čarovného prútika“ stane čarodejník schopný odraziť prívalovú vlnu temnej mágie? Ako je možné, že z celej situácie vyviazol živý a nestal sa obeťou cudzieho či vlastného nevydareného kúzla?
Zatiaľ čo si niektorí myslia, že Neville jednoducho len dospel a bola to práve premena z chlapca na muža, ktorá pozitívne ovplyvnila jeho čarodejné schopnosti, iní nesúhlasia. A sú presvedčení, že na vine je prútik. Všetci vieme, ako to v čarodejníckom svete s prútikmi chodí – majiteľ si nevyberá prútik, prútik si vyberá svojho majiteľa. To sa však v prípade Nevilla nikdy nestalo.
Neville si hneď od začiatku adoptoval prútik svojho otca. Až keď mu tento prútik počas boja v Oddelení záhad zlomil jeden zo smrťožrútov, až vtedy bol Neville nútený prejsť si výberovým procesom a zaobstarať si nový prútik. Práve to bol moment, po ktorom množstvo fanúšikov zaznamenalo zmenu k lepšiemu. Náhoda?
