10. Moja manželka nebola chudobná, ale ani si nemohli práve dvakrát vyskakovať. Keď mala chuť na sladké, dostala lyžicu arašidového masla. Nič viac. Ja som nikdy predtým nejedol arašidové maslo bez toho, aby som si to na niečo nenatrel.
11. S mojou teraz už bývalou priateľkou som chodil len pár mesiacov. Za ten čas pribrala vyše desať kíl. Bolo mi to jedno, len mi to akosi nešlo do hlavy, pretože som nemal pocit, že by mala práve nezdravý životný štýl. Až neskôr som sa dozvedel, že jej rodina si väčšinu dní nemohla dovoliť večeru. Takže keď zrazu mala miesto, kde sa môže dosýta najesť, sem-tam to trošku prehnala.
12. Instantné polievky nemôže ani cítiť. Keď bola malá, bola to jej večera minimálne päťkrát do týždňa.
13. Doteraz si pamätám, ako raz moja polovička zahlásila: „Dnes som zarobila na nájom.“ Myslela tým, že k tomu dňu má v práci odpracovaných dosť hodín, aby si mohla dovoliť zaplatiť nájom. Vtedy som si uvedomil, že pre niektorých ľudí je úspech, keď sa im podarí zarobiť dosť na strechu nad hlavou. Bol to pre mňa šok.
14. Spomínam si, ako sme raz strávili v supermarkete hádam dve hodiny. Môj muž sa len prechádzal pomedzi regály a pozeral. Nechcela som doňho rýpať, ale napokon mi to nedalo. Spýtala som sa ho, čo presne robí, a jeho odpoveď bola: „Keď som bol malý, na jedlo sme mohli minút len stovku. Kupovali sme len to, čo sme potrebovali – nie to, čo sme chceli. Tak sa teraz chcem chvíľu pozerať na všetko, čo by som si mohol kúpiť.“
15. Nevedel som pochopiť, ako niekto môže večerať v rýchlom občerstvení, pretože chce. „Proste mám chuť na burger,“ povedala mi, akoby bol mekáč jediné miesto na svete, ktoré servíruje burgre. V našej rodine bol fast food vždy no-go.
