5. Josif Vissarionovič Stalin (1878 – 1953, ZSSR) – vládca 9,6 % svetového HDP
Stalin nebol miliardárom v tradičnom zmysle slova, ale jeho moc a ekonomický vplyv sa dajú len ťažko porovnať s čímkoľvek v modernej histórii. Ako diktátor Sovietskeho zväzu kontroloval krajinu, ktorá po druhej svetovej vojne predstavovala takmer desatinu celosvetového hospodárstva.
Hoci bohatstvo krajiny nepatrilo priamo jemu, Stalin mal možnosť rozhodovať o všetkom – od ťažby nerastov až po osudy miliónov ľudí. „Mal všetko, čo si zaumienil,“ hovorí historik George O. Liber. Niektorí ekonómovia ho preto považujú za ekonomicky najmocnejšieho človeka 20. storočia, hoci jeho „bohatstvo“ bolo založené na absolútnej moci, nie na osobnom majetku.
4. Cisár Akbar I. (1542 – 1605, India) – vládca 25 % svetového HDP
Jeden z najväčších panovníkov Mughalskej ríše, Akbar Veľký, vládol Indii v období, keď jeho impérium tvorilo štvrtinu svetovej ekonomiky. Podľa historikov mal jeho dvor prepych, aký Európa nepoznala – bohatstvo elít, architektúra, umenie i obchod prekračovali vtedajšie západné štandardy.
Akbar zároveň presadzoval náboženskú toleranciu, rozvoj vzdelania a efektívny daňový systém, ktorý z jeho ríše urobil jednu z najprosperujúcejších v dejinách.
3. Cisár Šen-cung (Shenzong) (1048 – 1085, Čína) – vládca 25 – 30 % svetového HDP
Za vlády cisára Šen-cunga prekvitala dynastia Song, ktorá bola v 11. storočí ekonomickou veľmocou sveta. Čína v tom čase produkovala až tretinu celosvetového HDP, čo bolo možné vďaka technologickým inováciám a pokročilému systému výberu daní.
Historik Ronald A. Edwards uvádza, že správa ríše bola mimoriadne centralizovaná – cisár mal priamu kontrolu nad obrovskými zdrojmi, čo z neho robilo jedného z najvplyvnejších vládcov svetovej ekonomiky všetkých čias.
2. Augustus Caesar (63 pred n. l. – 14 n. l., Rímska ríša) – 4,6 bilióna dolárov
Zakladateľ Rímskeho impéria a jeho prvý cisár Augustus ovládal štát, ktorý generoval 25 až 30 percent svetového hospodárstva. Podľa profesora Iana Morrisa zo Stanfordu vlastnil Augustus pätinu celej rímskej ekonomiky – čo by dnes predstavovalo približne 4,6 bilióna dolárov.
Na vrchole moci mal dokonca osobné vlastníctvo nad Egyptom, ktorý bol vtedy hlavným zdrojom obilnín a zlata. V histórii len ťažko nájdeme vládcu, ktorý by súčasne vlastnil takú ekonomickú aj politickú moc.
1. Mansa Musa (1280 – 1337, Mali) – bohatší, než sa dá vôbec predstaviť
Mansa Musa, kráľ zlatého Timbuktu a vládca ríše Mali, je podľa väčšiny historikov najbohatším človekom, aký kedy žil. Jeho ríša bola najväčším producentom zlata na svete v čase, keď po ňom bol extrémny dopyt. Počas svojej púte do Mekky rozhadzoval toľko zlata, že spôsobil inflačný kolaps egyptskej ekonomiky.
Dobové pramene opisujú karavány so stovkami tiav, z ktorých každá niesla stovky kilogramov zlata. Musa bol taký bohatý, že kronikári nedokázali ani len nájsť slová, ktoré by vystihli rozsah jeho majetku. Ako to vystihol historik Rudolph Ware:
