Každý máme vlastnú predstavu ideálnej letnej dovolenky. Väčšina sa snaží do týždenného, ťažko zarobeného relaxu v letovisku zahrnúť okrem opaľovania a kúpania i čo-to z turistiky, gastro hody, miestne pamiatky, drinkovačky. Potom sú tu takí, ktorých prioritou je uchmatnúť si čo najlepšie ležadlo na pláži či pri bazéne a okupovať ho celý deň.
Známe boje o obmedzený počet ležadiel v týchto destináciách sú povestné. Preto mnoho hotelov stoplo nepísané etické pravidlo, kto prvý hodí uterák, toho je. Mnohí špekulanti si dajú budík, šmaria naň uterák a na pláž sa vrátia až o niekoľko hodín. Na internete nájdeš veľa videí SPF ignorujúcich ‚faktorovcov‘ hádajúcich sa, kto má právo na konkrétny svätý grál s mäkkou poduškou.
Dovolenkárov v neznámom hoteli označili za smutných po tom, ako ich nafilmovali, rútiac sa k bazénu, aby si našli čo najlepšie miesto na celodenné opaľovanie. Všetci si privstali a natlačili sa pred sklenené dvere, nervózne postávajúc, kým ich personál odomkne. Niečo ako typický Black Friday v Amerike, ibaže v britskej verzii. To sú tí, ktorí nie sú leniví vstať na úsvite, v strese hodiť do seba praženicu zo švédskych stolov, aby sa mohli vyvaliť na grilovacie slnko.
Nie je komfort ako komfort
Že nejde o Slovákov, je jasné. My si pokojne pospíme do obeda, ale tak, aby sme stihli raňajkové hody, kde sa snažíme zjesť z každého menu čo najviac. Poobede vybehneme na pláž, osušku použijeme ako deku. Nie sme z vaty. V prípade polpenzie vytiahneme prepašované muffiny z raňajok. A máme chill. Však dovolenka.
