Humanista, najstatočnejší človek na svete, ale aj vrah či otec moderného terorizmu. S takými prívlastkami ľudia hodnotia Johna Browna a jeho činy. Tento abolicionista (bojovník za zrušenie otroctva) patrí k najzaujímavejším a najkontroverznejším postavám amerických dejín.
Pre jednu skupinu išlo o človeka, ktorý bol odhodlaný za boj za spravodlivosť položiť vlastný život, iní ho považovali za šialenca a náboženského fanatika. Bezpochyby ale ide o výraznú osobnosť, ktorá zanechala v histórii nezmazateľnú stopu.
Na strane utláčaných
John Brown sa narodil 9. mája 1800. Mal ďalších sedem súrodencov a vychovávaný bol síce chudobnými, ale vzdelanými rodičmi Ruth Mills a Owenom Brownom. Tí boli horlivými odporcami otroctva a dokonca pomáhali mnohým Afroameričanom utiecť z otrokárskeho juhu Spojených štátov do slobodnejších častí krajiny, prípadne do slobodnej Kanady. Ruth a Owen boli tiež hlboko veriaci kresťania a malý John sa pre vieru nadchol už ako dieťa.
Traduje sa, že keď bol ešte chlapec, na vlastné oči videl krutosť a sadizmus otrokárov. Údajne bol svedkom, ako jeden z pánov do krvi zbil otroka železnou lopatou. Celý svoj život veľmi citlivo vnímal túto nespravodlivosť, súcitil s černošskými otrokmi a svoje názory opieral aj o Bibliu. Tvrdil, že v očiach Boha sme všetci rovnocenní a nikto nemá právo zotročovať iných ľudí.
„Je mi ľúto nebohých otrokov, ktorým nikto nepomôže,“ citoval Browna vo svojej eseji spisovateľ Henry David Thoreau. „Preto som tu – nie preto, aby som dal priechod nejakej osobnej nevraživosti, odplate či zášti. Ide o môj súcit s utláčanými a pokorenými, ktorí sú ľudia rovnako ako vy a v očiach božích majú tú istú hodnotu.“
Brown istý čas uvažoval o štúdiu teológie, napokon sa ale stal farmárom. Dvakrát sa oženil a mal 21 detí. V roku 1855 Brown sformoval skupinu nasledovníkov, v ktorej boli aj jeho synovia, a vydal sa s nimi do Kansasu. Práve tam boli rasové nepokoje najintenzívnejšie. Brown a jeho kumpáni sa stali členmi abolicionistickej organizácie Pottawatomské pušky a boli odhodlaní bojovať proti južanským otrokárom. Zapájali sa do rôznych potýčok a vyhľadávali konflikty. Pri týchto akciách zahynul Brownov syn Frederick.
Brown bol presvedčený, že so sympatizantmi otroctva sa nemôže nakladať v rukavičkách. On a jeho skupina v dedine Pottawatomie Creek uprostred noci brutálne zabili päť otrokárov. Mačetami im rozsekli hlavy. Táto forma boja sa ale nestretla s pochopením a mnohí abolicionisti sa od Brownových činov dištancovali. Po tejto udalosti Brown a jeho spoločníci opustili Kansas a začali sa pripravovať na ďalší útok.
Obsadenie zbrojnice
Brown podľa všetkého veril, že je vyvolený Bohom, aby podnietil vzburu otrokov a raz a navždy zvrhol neľudský otrokársky systém v Spojených štátoch. Snažil sa pre svoje aktivity získať peniaze na slobodnom severe USA či v Kanade. Mnohí, napríklad bývalý otrok, abolicionista a politik Frederick Douglass, s Brownom sympatizovali, ale nesúhlasili s jeho formou boja. Väčšina abolicionistov totiž verila, že riešenie musí byť nenásilné a politické. Krviprelievanie bolo podľa nich neprípustné.
Brown bol iného názoru. Bol presvedčený, že násilie je v boji s otroctvom nutným zlom. V roku 1859 došlo k dlho plánovanému činu, ktorým sa Brown zapísal do dejín. Hoci inak, než pôvodne plánoval. Brown chcel vyvolať povstanie, oslobodiť otrokov a rozdať im zbrane. So svojimi druhmi preto 16. októbra obsadil federálnu zbrojnicu v mestečku Harper’s Ferry. V nej sa nachádzalo množstvo zbraní. Ako rukojemníkov si vzali dvoch plantážnikov a oslobodili ich otrokov.
Brown počítal s tým, že správy o chystanom povstaní sa rýchlo rozšíria a že čoskoro sa k nim pridá mnoho otrokov. Bola to naivná predstava, ktorá sa – ako inak – nenaplnila. Do Harper’s Ferry napokon dorazil vojenský oddiel pod vedením Roberta E. Leeho a prikázal Brownovi, aby sa vzdal.
Ten odmietol a napokon došlo ku krvavej potýčke medzi Brownom a jeho nasledovníkmi a vojakmi. Celkovo tak vyhaslo 13 ľudských životov (vrátane dvoch Brownových synov) a Brown a ďalší traja ľudia boli okamžite zatknutí. Šiestim sa podarilo utiecť do bezpečia, ostatných na úteku chytili osadníci, prípadne pri pokuse o útek zahynuli.
Proces a poprava
Proces trval týždeň a verdikt súdu nikoho neprekvapil. John Brown bol odsúdený za vraždu, pokus o povstanie a velezradu na trest smrti obesením. 2. decembra 1859, len krátko pred popravou, napísal Brown svoje posledné vyjadrenie: „Ja, John Brown, som si teraz celkom istý, že zločiny tohto vinného národa môžu byť vykúpené jedine krvou. Márne som si myslel, že by to bolo možné urobiť bez veľkého krviprelievania.“
Jeho slová sa naplnili. V roku 1861 vypukla v Spojených štátoch občianska vojna, na ktorej konci bolo definitívne zrušenie otroctva. Ako sme ale napísali vyššie, pohľady a názory na Johna Browna sa rôznia. Bol to hrdina či zloduch? V čase jeho života sa o ňom obdivne vyjadrovali napríklad básnik Walt Whitman a spisovatelia Ralph Waldo Emmerson či Henry Thoreau.
Niektorí Browna považovali za psychicky chorého a označovali ho za brutálneho šialenca. Faktom ale je, že tento mýtus šírili najmä rasisti a priaznivci otrokárstva, aby ho v očiach ľudí očiernili. Historici sa dnes zhodujú, že Brown nebol žiadny blázon. Svedčia o tom svedectvá ľudí, ktorí ho poznali, ale aj jeho korešpondencia z väzenia.
Vidno na nej, že ju písal inteligentný človek, ktorý si až do poslednej chvíle stál za svojimi názormi. Brown mal silnú morálnu integritu a pre mnohých sa stal jedným z najodvážnejších bojovníkov za spravodlivosť.
Šialenec či odhodlaný humanista?
Odborníci ale jedným dychom dodávajú, že Brownova osobnosť bola v mnohom problematická. Jeho odhodlanie dosiahnuť zrušenie otroctva cez mŕtvoly dodnes budí zmiešané reakcie. Podľa jedného tábora boli Brownove snahy legitímne, pretože sa vzbúril proti tyranom, ďalší zase poukazovali na to, že vraždiť ľudí je za akýchkoľvek okolností nesprávne. Historik Paul Finkelman k tomu poznamenal: „Brown bol zlý taktik, zlý stratég, zlý plánovač a nie príliš dobrý vodca – ale nebol blázon.“
Niektorí ho považovali za náboženského fanatika, iní za naivného idealistu, ktorého úmysly síce boli ušľachtilé, ale ktoré boli odsúdené na neúspech. Viacerí historici ho označili za zakladateľa moderného terorizmu. Iní ale zase oponovali, že odpísať ho ako fanatického teroristu je extrémne zjednodušujúce a treba do úvahy brať aj kontext doby, v ktorej Brown žil.
Drvivá väčšina dnes Brownovi priznáva veľké zásluhy. Jeho viera v slobodu všetkých ľudí bez rozdielu bola pevná, horlivá a úprimná. Ako jeden z mála ľudí tej doby v sebe nemal ani stopu rasizmu. Ten považoval za zvrátený a neľudský. Za slobodu ostatných bol ochotný bojovať a položiť aj vlastný život. Jeho aktivity sa medzi ľuďmi šírili ako požiar, hold mu vzdávali vzdelanci a umelci danej doby.
Spisovateľ Ralph Waldo Emmerson dokonca po Brownovej smrti napísal, že šibenica sa vďaka nemu stane rovnako vznešeným symbolom ako Kristov kríž. Dá sa povedať, že Brownove činy slúžili ako rozbuška, ktorá napokon podnietila americkú občiansku vojnu. A na jej konci bolo to, o čo sa Brown usiloval celý svoj život: zrušenie otroctva.
Odraz v kultúre
Brownov odkaz v americkej spoločnosti žil a stále žije. Inšpirovali sa ním hnutia za ľudské práva, v Amerike stojí viacero jeho sôch a stal sa námetom pre odborné knihy, romány a piesne. Tá vôbec najznámejšia z nich má názov John Brown’s Body a je dobre známa aj v našich končinách.
Pokiaľ ťa John Brown a jeho príbeh zaujal, rozhodne si nenechaj ujsť fantastickú minisériu The Good Lord Bird. Tá je adaptáciou rovnomenného románu od Jamesa McBridea. Rozprávačom príbehu je fiktívny mladý otrok Henry „Onion“ Shackleford (Joshua Caleb Johnson), ktorého Brown oslobodí a on sa pridá k jeho skupine.
Slávneho abolicionistu nezabudnuteľným spôsobom stvárnil Ethan Hawke, ktorý si za svoj výkon odniesol nomináciu na Zlatý glóbus. Seriál umne mieša fiktívne prvky s historickými faktami a obsahuje aj poriadnu porciu nadhľadu a čierneho humoru.
