Zdravie máme len jedno, preto je pochopiteľné, že sa oň patrične bojíme. Predsa len, prípadov, keď niekto podcenil svoje symptómy a kruto na to doplatil, je viac než dosť. Títo ľudia z Redditu sa rozhodli nenechať nič na náhodu, ich návštevy lekára však dopadli jednou veľkou katastrofou. Poď si spoločne s nami prečítať ich tragikomické príhody.
1. Asi sedem rokov dozadu som si ráno zívol a „vyhodil“ si sánku. Bolelo to ako prasa, a ja som nevedel, čo s tým, tak som išiel na pohotovosť. Bol som tam päť minút aj s cestou a odchádzal som spokojný, že si ešte pred robotou stíham kúpiť kávu. Ako som si tak vykračoval k autu, opäť som si zívol a začul hlasné prask. Áno, dvakrát v jedno ráno mi vyskočila sánka a dvakrát v jedno ráno mi ju nahadzoval späť ten istý lekár.
2. Prišla som na pohotovosť s neuveriteľnou bolesťou brucha. Lekár mi ho začal masírovať, pýtal sa, či to bolí tu a tam, až zo mňa vyletel najdlhší a najhlučnejší prd môjho života. Prdela som bez srandy minútu v kuse a smrdelo to tak, až mi začali slziť oči. Keď som konečne doprdela, bolesť brucha zmizla.
3. Zubár mal ruku v mojich ústach a povedal sestričke niečo ako: „Môžete ísť.“ Ja som počula „môžete hrýzť“, tak som ho bez zaváhania uhryzla. Ešte teraz mi je trápne, keď si na to spomeniem.
4. Mal som červenú stolicu a polnočné googlenie ma presvedčilo o tom, že mám rakovinu čreva. Na druhý deň som bol aj so vzorkou nastúpený u lekára a trval na tom, nech ju okamžite pošlú do labáku. O pár dní neskôr mi lekár volal naspäť a pýtal sa na moju stravu. Kto by bol povedal, že nadmerná konzumácia červených gumených cukríkov vám môže zafarbiť h*vno.
5. V jeden pekný večer som zaspal ležiac si na guliach a zobudil sa s neuveriteľnou bolesťou. Spolubývajúci ma odviezol na pohotovosť, a keď som vysvetľoval, čo sa stalo, bol som červený hádam až za ušami. Lekár mi povedal, že najlepším riešením momentálne bude, keď si dám horúci kúpeľ a trochu si oddýchnem. Potom len tak medzi rečou dodal, že niekedy podobné prípady končia chirurgickým odstránením semenníkov, lebo do nich prestane prúdiť krv. To som už nebol červený, ale zelený.
6. Keď som musela priznať psychiatrovi skutočný dôvod, prečo som prestala brať lieky na úzkosť. Pôvodné balenie sa mi minulo a ja som sa bála, že ak zavolám, že potrebujem ďalšie, budú si myslieť, že som narkoman.
7. Prišiel som k obvodnej lekárke s bolesťou žalúdka a konečníka. Psychicky som sa pripravoval na to, že mi pravdepodobne bude strkať prst do zadku, a ku koncu som s tým už bol stopercentne zmierený. Povedala mi, nech si ľahnem na stôl, a otočila sa, že si dá rukavice.
Ja, presvedčený o tom, že mi ide pchať prst do zadku, som si stiahol gate, dal som sa na stôl na štyri a čakal. Keď sa otočila, šokovane zhíkla a potom slušným, no značne zdeseným hlasom povedala: „Pre začiatok bude stačiť, keď vám prehmatám to brucho.“
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
