Meno Anna Franková je mementom holokaustu. Prepis jej denníkov, ktoré si písala v čase pučiacej puberty až do predčasnej smrti, mnohí radia k nepovinne povinnej literatúre. Zomrela vo veku 15 rokov v Bergen-Belsene, len pár dní predtým, ako tábor oslobodili spojenci.

Anna a jej rodina (otec Otto, matka Edith a sestra Margot) sa pred nacistickým režimom pokúšali utiecť do Ameriky, víza im viackrát zamietli. Keď Nemci obsadili Holandsko a zosilnela perzekúcia židov, boli nútení skrývať sa na Prinsengracht 263 v centre Amsterdamu.

V roku 1944 ich objavili a transportovali do koncentráku. Prežil len otec. Ich matka zomrela hladom, väčšinu jedla dávala dcéram. Sestra zomrela pri páde z prične v dôsledku podvýživy a vetchého zdravia. Anna „posilnená“ týfusom ju nasledovala po pár dňoch.

Štyri nemravné vtipy i prostitútky

Jeden z jej najkrajších zážitkov bol v deň, keď dostala denník, do ktorého si od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944 zapisovala myšlienky, pocity, tajné túžby a celkovo vnímanie sveta okolo.

Odmalička chcela byť spisovateľkou a potom, čo v rádiu počula výzvu, aby občania poskytli svoje denníky pre povojnovú zbierku, začala ich prepisovať do podoby knihy. Počas desiatich týždňov v úkryte prepísala podstatnú časť svojich zápiskov.

Židovská tínedžerka je autorkou jedného z najčítanejších svedectiev o desoch 2. svetovej vojny v prvej osobe, ktoré tak ako väčšina takejto spisby boli pred vydaním korigované a cenzurované. Okrem toho, že ich kontroloval jej otec, aj oficiálne vydanie vynechalo pár zaujímavých pasáži.

Navyše v roku 2016 pri fotení pôvodných zápiskov odhalili nový text pod prelepenými stránkami. Ako všetci tínedžeri, aj Anna začala objavovať taje ženského tela a nové pocity. Tieto pasáže okrem popisu skúmania svojich genitálií obsahujú aj zopár explicitnejších vtípkov, ktoré počula a nazvala „sexuálnymi záležitosťami“.

Menštruácia, prostitútky a strýko gay

Predstavovala si, ako by reagovala, keby sa jej niekto opýtal na fungovanie pohlavného styku, písala o svojej menštruácii i prostitútkach. Všímala si chute mužov i žien a čerpala z rozprávania otca o výlete do predvojnového Paríža. Okrem iného naznačuje, že jej strýko Walter bol gay.

„Všetci muži, ak sú normálni, chodia so ženami. Takéto ženy ich obchádzajú na ulici a potom idú spolu. V Paríži majú na to veľké domy. Otec tam bol. Tam sa tie dievčatá ponúkajú. Ale strýko Walter nie je normálny.“

Po odvolaní sa na rytmické pohyby samotného aktu poznamenáva, že „muž považuje toto spojenie za potešenie a má naň často chuť, žena má tiež, ale menšiu“.