Ako sa cítiš, keď už aj Braňo Mojsej pije menej ako ty? Kam sme sa to dostali, všakže. To už nám nespríjemnia deň žiadne kontroverzné obrázky opitého východniara? No stress, aj keď už teraz Braňo zoberie do ruky radšej svoju knihu ako alkohol, zo zmyslu pre humor mu neubudlo. Na žartoch o sebe sa baví takisto ako my.
Jeho bujaré časy, kedy by najradšej napojil vodovodný kohútik na liehovar sú už za ním, no o svojej temnej minulosti sa nehanbí otvorene rozprávať. Dokonca nám prezradil aj zopár vtipných príhod, ktoré pod vplyvom zažil (a zázrakom si na ne pamätá). A aby sme neboli smutní, pridal zopár tipov, ako zvládnuť opicu. Profesionálnejšie rady na Slovensku nezoženieš, pretože školení alkoprofíci ako Slota si ich starostlivo strážia. Nech sa páči, v spolupráci s trnavskými študentmi ponúkame čerstvé info od legendary Mojseja z prvej ruky!
Možno povedať, že ľudia na internete vás berú ako legendu, ktorá mala vždy blízko k alkoholu. Vzniká množstvo internetových virálov, ako túto skutočnosť vnímate z vašej strany?
Áno, ako žijúcu legendu, ktorá mala byť už dávno mŕtva (smiech). Pravda, už niekoľkokrát som mal byť pochovaný, no stále som tu a dúfam, že aj dlho budem. Na internete vznikajú o mojom živote rôzne fámy, ale málokto vie skutočnú pravdu, koniec koncov, tak je to dnes s médiami. Mediálny svet je dnes postavený na veľmi silnej úprave informácií, a myslím si, že slúži pre ľudí, ktorí majú peniaze a potrebu niekoho zdiskreditovať.
Ako beriete všetky tie vtipy, meme obrázky a fóry na vašu adresu? Viete sa na ich aj zasmiať?
Keby som mal brať všetko vážne, tak sa dávno zavesím. Ja si permanentne robím srandu sám zo seba, aj čo sa mojej minulosti týka. Mám svojich ľudí, ktorí mi pravidelne dávajú vedieť, hneď čo o mne vyjde príspevok na rôznych facebookových stránkach plných sarkazmu. Nevadí mi to, bavím sa s nimi. Stále rátam, do koľkých minút bude upravená fotka, ktorú dám na svoj Facebook. Najrýchlejší rekord, čo som zatiaľ zaznamenal, bol niečo málo pod 20 minút. Nedávno som dal fotku v mojich dioptrických okuliaroch a do polhodiny som dostal diss – vraj keď sa dozviem, že nalievajú iba intelektuálom. Ale viem sa na tom zasmiať a často sa aj zapájam do diskusií.
Čiže dá sa povedať, že téma alkohol pre vás nie je tabu.
Keď je človek o alkohole a svojich životných chybách ticho, tak tie problémy budú stále blízko neho. Ale keď o tom dokáže otvorene rozprávať a komunikovať dokonca aj vtipnou formou znamená to, že je s tým už nejakým spôsobom aspoň trochu vysporiadaný.
Pamätáte sa na nejaký obrázok, ktorý vás pobavil najviac?
Hrozne sme sa s Jankom Tribulom nasmiali, keď nás na fotke prirovnali k nemeckej skupine Modern Talking.
Kvôli závislosti ste si počas života preskákali veľa dní plných depresie a beznádeje. Na druhej strane tu však určite boli dni, kedy ste sa dobre zabávali. Spomeniete si na najúsmevnejší zážitok z alkoholových čias?
Raz sme išli nadránom z baru a sused mal na kope pred bránou kvádre, čo mu deň predtým doviezli. Veľké, no nie tak ťažké, aby sa s nimi nedalo manipulovať. My sme si dali tú námahu ich premiestniť, postaviť na ceste múr a zatarasiť hlavný ťah. Na druhý deň sme prišli do školy a všetci rozprávali o tom, akí hrozní vandali to mohli urobiť a ako spôsobili dopravné problémy na hlavnom ťahu. Horlivo sme sa k ním pridali, áno, treba ich potrestať! Nadávali sme na nich, dokonca vytvorili transparenty proti vandalizmu, paradoxne sme my boli tí, čo najviac kričali a bojkotovali. Ešte v ten deň sme všetkých zvolali, aby sa to odpratalo. My sme samozrejme nerobili, my sme ich dirigovali, že kde to nosiť. Pretože sme vedeli odkiaľ to je (smiech). Ale nikomu to nebolo nápadné, takže všetko v pohode, robili ako včeličky.
Po ukončení strednej školy ste nastúpili na vojenskú službu. Máte zábavné zážitky aj odtiaľ?
Pravda, na vojne sme sa tiež vedeli sundať. Jeden deň sme od rána do večera sadili asi 3 kilometre stromčekov a jasné, že sme mali nejaké tie pohonné hmoty. Večer po robote, keď sme spoločensky unavení len tak sedeli a popíjali, hádali sme sa, koho stromček bude najvyšší. Dostali sme výborný nápad, poďme si ich porovnať už teraz! Ráno sme sa zobudili a všetky stromčeky boli vytrhané, zrejme sme merali štýlom – „neni väčší, pozeraj!“, a fuk ho von. Samozrejme na druhý deň nechýbali naše pobúrené komentáre, ako si niekto takúto vec preboha dovolil. Ešte sme to boli aj nahlásiť. Veď predsa základné heslo – kto nahlásil, nemohol urobiť!
A čo najhorší zážitok?
Nikomu neradím vypiť si… a ísť lyžovať (smiech). Vtedy som pochopil, že vidieť hviezdičky je reálne. Spadol som, a normálne som videl krásne hviezdy. Ale ako sa vraví, opitému sa nič nestane, a nejak vážne som sa nezranil. Alebo – sprostí majú šťastie.
Ako jedna z mála celebrít ste o svojom probléme s alkoholom prehovorili naplno. Je fajn, že sa na tú dobu viete pozerať s nadhľadom.
Áno, stačí si prečítať moju knižku Vytriezvenie. Jednu chvíľu budete plakať, druhú sa smiať. Moju minulosť asi najvtipnejšie vystihuje skratka, ktorá vznikla počas týchto temných čias. Pod vplyvom som všetkých presvedčoval, že mám špeciálne značkové topánky. Niekto nosí Nike, Pumy alebo Adidasy. Ja som nosil ABD. Pýtate sa, čo sú zač? Ani Bohovi Domov. Tie som mal špeciálne na takéto túry.
Keďže nás čítajú prevažne mladí ľudia, ktorí to tiež určite občas na párty preženú, viete nám poradiť overené tipy ako zvládnuť opicu? Alebo ste boli na druhý deň vždy v pohode?
Mával som opicu, jasné. Na opicu je dobré vedieť dostať sa naspäť trochu do hladinky, ale nesmie sa to prehnať. Mne sa vždy osvedčil drink Bloody Mary. Paradajkový džús, pálivá omáčka Tabasco, trošku čierneho korenia, soli, 2cl vodky a vypiť. Ak to z človeka hneď nevyskočí, tak bude už len dobre. Ak nepomáha, skoč do studenej vody a opica zmizne. No možno aj ty (smiech). Ten istý systém ako rybár a jeho problém so smradľavými čižmami. Kamarát mu poradil, nech ich nechá na noc vonku. Na druhý deň sa stretli: „No čo, zmizol smrad?“ „Hej, ale aj s čižmami.“
(Braňo Mojsej junior): O Bloody Mary si vravel? To mám odskúšané – pomáha! Raz som nejedol celý deň, bolo mi hrozne zle. Vypil som toto a do hodinky ako znovuzrodený. Tá zmes zneutralizuje všetky kyseliny a hneď je telu lepšie.
Ako vyzerá váš bežný deň, čo vás najviac zamestnáva?
Počas týždňa sa venujem veciam ohľadom marketingu, vymýšľam rôzne zaujímavosti, napríklad súťaže na mojej šnúre osláv päťdesiatky o špeciálny alkohol – Mojsejovicu. Keď ma kopne múza tak nahrávam v štúdiu pesničky, alebo ich skladám pre iných. Okrem toho píšem knihy, chodím prednášať o závislostiach po školách, čo je teraz dosť žiadané. Skrátka, nenudím sa. Faktom je, že neviem robiť to isté každý deň.
Viete sa popri toľkých činnostiach niekde odreagovať?
Presne utorok mám taký deň, kedy dospávam deficit z plných víkendov. Teraz sa už ani nechodím odreagovať do klubov, zabávam sa na len na svojich koncertoch, alebo keď hráme spoločne so synom.
Ako sa podľa vás žije na východe? Čo hovoríte na výrok expremiéra Fica, že na východe nič nie je?
Ja si myslím, že Slovensko je také maličké, že by sa ani nemalo deliť na východ, stred a západ, pretože sme ako malé predmestie Chicaga. Je pravda, že je to všetko centralizované v Bratislave ale myslím, že človek nech žije kdekoľvek, vie si to svoje šťastie nájsť. V Bratislave je pre mňa paradoxne až moc hektický a rýchly život. Ale komu to vyhovuje, budiš, ja ľudí nedelím na skupiny, ani nesúdim. Mám rád aj Bratislavčanov. Mali by sme všetci držať svojím spôsobom spolu a fandiť si. Nechápem, prečo je dnes doslova slovenským národným športom ubližovať si, navzájom na seba kydať a ohovárať. Často chodím pracovne na Srí Lanku, no tam to tak vôbec nie je.
Ako sa ku vám správajú ľudia, keď vás stretnú? Spoznávajú vás, prihovoria sa?
Už menej, ale stáva sa, že sa chcú ľudia odfotiť či porozprávať. Niekto mi povie svoj názor, ja si ho rád vypočujem či je pozitívny, alebo negatívny. Ja to neriešim, beriem to tak, ako to je, a rád sa porozprávam s každým. Tie negatívne útoky sa vyskytujú skôr na internetoch. Stala sa mi ale aj taká situácia, že človek, zrejme fanúšik, pozeral v obchode čo nakupujem, a čo som dal do košíka, dal aj on. Sledoval ma a vkuse sa pýtal, prečo to kupujete, prečo práve tento chleba a prečo taký jogurt, pán Mojsej. Tak som nervózne odvetil: „No preto, lebo mám z neho lepšiu stolicu.“ Tak aj on kúpil. Ľudia sa dajú ovplyvniť. A veľmi ľahko. Minule som jednému zase zo srandy odporučil, že sa vlasy dobre umývajú s jarou a bude po nej vyzerať ako Elton John. A on si seriózne kúpil na vlasy jar.
A čo vaše vlasy? Nemali ste niekedy v úmysle dať sa na krátko? Popravde, je ťažké si vás bez vášho ikonického účesu predstaviť.
Nie, nikdy. Akurát teraz som si ich dal ostrihať až moc, toto je taký môj strop, tak ich nechám zase len rásť. Naposledy som mal krátke na vojne, odvtedy sú dlhé stále. To mi pripomína spomienku z vojny, keď nás všetkých akurát ostrihali a postavili do radu. Otočím hlavu a vedľa mňa bol černoch. Aj som sa dosť zľakol, či mi už z toho alkoholu preplo a môj mozog sčernel. Ale nie, zrak ma neklamal. Bol to moment, kedy som spoznal dlhoročného kamaráta Fredyho Ayisiho.
Pred pár dňami ste oslávili päťdesiatku. Čo by ste si najviac priali k vášmu životnému jubileu?
Mať znovu dvadsaťpäť. Mohol by som tak zmeniť kopu vecí.
Aké máte plány do budúcnosti? Budete sa držať v mediálnom úzadí? Môžeme sa tešiť na nejaké novinky v hudbe?
Chcem sa vrátiť ku gastronómii a k tomu, čo som v podstate študoval. Mojím snom je mať art kaviareň, ale nechcem predbiehať, vyjdem s tým von, až keď to bude isté. Poslednú dobu som sa mediálne mierne stiahol, niekoľko rokov som sa nejako výrazne v telke neobjavoval. Teraz je však ten čas, kedy sa po dlhšom čase môže znova niečo udiať. Čo sa týka hudby, mám nahratý album s deviatimi pesničkami, no tú desiatu nevieme ani za toho pána vymyslieť. Ale cítim, že múza čoskoro príde a kopne ma do zadku.
Horúce mesiace sú za rohom, ako strávi leto Braňo Mojej?
Nudiť sa určite nebudem. Hrám na množstve garden party, privátnych oslavách, kde vystupujem ako prekvapenie pre oslávenca. Dovolenku chcem však stráviť na Slovensku. Pôjdem na Domašu, kam som chodil ako malý chlapec, a budem si ju užívať na lodi.
Ďakujeme za rozhovor Braňo a nech sa ti darí! 🙂
Titulná fotka: autor
