Viaceré bratislavské mestské časti začínajú narážať na kapacitné problémy v súvislosti s prijímaním ukrajinských detí do svojich materských či základných škôl. Niektoré z nich už maximálnu kapacitu v niektorých prípadoch dosiahli. Očakávajú väčšiu angažovanosť štátu i opatrenia nielen z dielne ministerstva školstva. Pre TASR to uviedli hovorcovia samospráv či starostovia.
V najväčšej mestskej časti Petržalka navštevuje aktuálne základné školy viac ako 110 ukrajinských žiakov. Ich počty stále rastú a miesta sú priebežne obsadzované podľa vekových skupín detí i s prihliadnutím ich dočasného pobytu. Iná je situácia v materských školách, kde bolo prijatých 20 detí, pre ďalších škôlkarov však už samospráva voľné kapacity nemá.
„Kapacity sú limitované tak v MŠ, ako aj ZŠ a rovnako ako široká verejnosť, aj naša samospráva očakáva ďalšie opatrenia, ktoré tento stav pomôžu riešiť tak, aby nebol ohrozený ich bežný chod,“ povedala pre TASR hovorkyňa Petržalky Mária Halašková. Nad využívaním iných ako oficiálnych priestorov pre škôlkarov mestská časť zatiaľ neuvažuje. Prioritou je pre ňu zachovať bežný chod škôl s ich plnou vybavenosťou vrátane športovísk a telocviční. Odôvodňuje to tým, že deti potrebujú aj krúžkové a pohybové aktivity, ktoré boli dlhodobo pre pandémiu pozastavené.
Kapacitne vyťažené sú aj materské školy v Starom Meste. Nastúpilo do nich osem ukrajinských predškolákov. Do základných škôl zaradili už viac ako 180 ukrajinských detí.
Mestská časť pripomína, že viaceré samosprávy nie sú schopné prijať do škôlok ani všetky prihlásené deti s trvalým pobytom, nieto ešte ďalšie. „Problémom je vytváranie dostatočných kapacít pre našich obyvateľov, zriaďovateľ ani školy neboli pripravené na aktuálny nápor ukrajinských detí a žiakov,“ skonštatoval pre TASR hovorca Starého Mesta Matej Števove.
Uistil, že mestská časť hľadá priestory aj nad rámec školských kapacít na zabezpečenie povinného predprimárneho vzdelávania i povinnej školskej dochádzky. Vytvára tiež ponuky rôznych voľnočasových aktivít pre širšie spektrum utečencov ubytovaných v Starom Meste. V kultúrnych centrách zriaďuje detské kluby, v Zichyho a Pistoriho paláci otvorili komunitné centrá. Samospráva by privítala väčšiu angažovanosť štátu.
V Ružinove prijali do základných škôl viac ako 100 detí, do materských škôl na základe výnimky z hygieny, ktorá sa týka výhradne ukrajinských utečencov, okolo 60 detí. V oboch prípadoch však mestská časť podľa starostu Martina Chrena naráža na kapacitné obmedzenia. „Ani v základných školách nie sú kapacity nekonečné. Dá sa pridávať jedno alebo dve deti do každej triedy, v prípade materskej školy je to ešte komplikovanejšie, lebo tam sú prísne hygienické normy,“ uviedol pre TASR Chren.
Odhaduje, že do škôlok vedia umiestniť 100 detí, potom sa kapacity vyčerpajú. Mestská časť však zvažuje aj ďalšie možnosti, napríklad priestory kultúrnych domov.
O nízkom počte miest v školách a škôlkach aj bez vojny na Ukrajine hovorí i starosta Rače Michal Drotovan. „Do tried našich dvoch ZŠ do jednotlivých ročníkov bolo aktuálne prijatých 35 detí z Ukrajiny a začína to byť tiež na hranici maximálnej kapacity tried,“ napísal Drotovan na sociálnej sieti. Pomôcť by mohlo plánované rozšírenie kapacít.
Zdroj: TASR
