Na slovo vzatý odborník Norbert Zlámal nám odpovedal na otázky práve o tomto botanickom zvierati. Slovensko (konkrétne bratislavská Botanická záhrada) sa totiž po prvýkrát môže popýšiť tým, že na jeho území vykvitne táto naozaj unikátna a mimoriadne zapáchajúca rastlina – amorfofalus obrovský (Amorphophallus titanum). Jeho prezývka je „kvet mŕtvoly“.
Koľko rokov má amorfofalus vo vašej opatere?
Má šesť rokov. Na začiatku to bolo semiačko vo veľkosti približne fazuľky. Dnes, v kvetovej fáze života, má viac ako dva metre a pod zemou skrýva hľuzu o hmotnosti 60 kilogramov. V zime sme ho presádzali, takže jej hmotnosť vieme veľmi presne.
Takže je to niečo ako obrovský zemiak?
Presne, niečo podobné. Pod zemou má uložené zásobné látky, ktoré akumuluje, a pripravuje sa na kvitnutie, opelenie a dozrievanie semien. Predtým zhodí list a ukončí tak vegetačnú fázu svojho života. Teraz už časť váhy stratil, pretože spotreboval zásobné látky na stavbu kvetu. 60 kilogramov ale nie je nič neobvyklé. V nemeckom Bonne mali najväčšie súkvetie (3,2 m) a najťažšiu hľuzu dopestovali v RBG Edinburgh (153,9 kg).
Aké vyčerpávajúce je pre rastlinu kvitnutie?
Je to také vyčerpávajúce, že to rastlina dokonca nemusí zvládnuť a uhynie. Z histórie vieme, že ak sa jej podarilo úspešne opeliť a vytvoriť semená, tak uhynula. Ale nie je to pravidlo a rastlina môže pokračovať v raste ďalej. Alebo sa jej hľuza rozpadne na niekoľko menších, ktoré rastú samostatne.
Kedy ste sa dozvedeli, že sa chystá kvitnúť?
Prvého júla sme spozorovali, že sa hľuza prebudila – na povrchu substrátu sa objavila špička výhonku. To, že to bude súkvetie a nie list, sme rozpoznali až 22. júla. V prvopočiatkoch totiž obe tieto rastlinné časti vyzerajú rovnako.
V tejto fáze rozhovoru nám popod nohy prebehla krásna jašterica múrová, ktorá v bratislavskej Botanickej záhrade našla svoj domov. Okrem toho sa dozvedáme, že tu žijú všetky štyri druhy užoviek.
Ako sa k vám tento unikát dostal?
Dostal sa k nám z botanickej záhrady v Liberci, kde sa podarilo opelenie. Pred šiestimi rokmi sme dostali možno 8-9 semien a všetky vyklíčili. Do kvetovej fázy to ale dotiahol zatiaľ iba jeden. A minimálne jedného nám ukradli. (smiech)
Naozaj „kvet mŕtvoly“ zapácha ako mŕtvola?
Áno. Ja som tento konkrétny druh ešte necítil, ale kvitlo mi už niekoľko iných a podobných druhov a každý z nich zapácha veľmi špecificky a mierne odlišne. Ale koľko ľudí, toľko chutí, a niekomu možno dokonca vonia. Hlavní opeľovači sú predovšetkým hmyz, ktorý vyhľadáva mŕtve zvieratá, a preto rastlina ak chce zaujať, musí im ponúknuť niečo, čo ich priláka.
Prebehne u vás aj opelenie?
To záleží na tom, či stihne včas doraziť peľ. Ten sa objednáva a musí byť skladovaný tak, aby neprišiel do kontaktu s vlhkosťou. Jeho trvanlivosť je možno iba zopár týždňov, ale každým dňom klesá jeho schopnosť opelenia. Momentálne je všetko na kuriérovi, ktorá má zásielku s peľom vo svojich rukách. Tak dúfame, že dorazí skôr, ako bude neskoro.
Ako veľmi je toto kvitnutie unikátne?
Je vôbec prvé na Slovensku. Od prvého kvitnutia v kultúre v RBG Kew v roku 1889 až po to bratislavské, ktoré sa udeje už o niekoľko dní, ubehlo 135 rokov. A vždy to bolo pre botanikov aj širokú verejnosť veľkolepé divadlo. V Nemecku, Belgicku a Holandsku je to omnoho bežnejšie, ale na Slovensku to bude skutočne po prvýkrát.
Zaujímavá je aj 60-ročná pauza, keď ani jeden amorfofalus nevykvitol v USA, a to od 30. – 90. rokov 20 storočia. Posledný kvet na americkej pôde vykvitol 2. júla 1939 a potom až 1. mája 1998. A vôbec prvé kvitnutie v kultúre bolo zaznamenané až 15 rokov po jeho objavení v divočine západnej Sumatry.
Ako dlho žije amorfofalus?
Nesmrteľné nie je nič. (smiech) Každý rok sa tvorí nová hľuza, a pokiaľ nenastane naozaj veľká chyba pri pestovaní, tak v podstate jeho vekový potenciál nepoznáme. Môže to byť naozaj aj 100 rokov. V ideálnom svete by amorfofalus kvitol každé dva roky. Musí sa totiž vystriedať listová a kvetová fáza jeho života. Ale v umelých podmienkach je podobný interval kvitnutia ťažko dosiahnuteľný.
Norbert Zlámal je skutočný odborník a z rozhovoru s ním je jasne cítiť, že je vo svete rastlín ako doma, a nie iba na návšteve. Počas našej návštevy ho oslovilo hneď niekoľko návštevníkov Botanickej záhrady, ktorí si prišli po radu a odchádzali mimoriadne spokojní a nabití informáciami.
Držíme palce amorfofalusu, Norbertovi aj celému kolektívu Botanickej záhrady v Bratislave. Sme síce malá krajina, ale stále sme domovom naozaj veľkých ľudí, ktorí do svojej práce dávajú vždy niečo naviac. S Norbertom a zaujímavosťami zo sveta rastlín sa na stránkach EMEFKA ešte určite stretnete.
