Zmes fantázie a skutočnej histórie. Presne tak by sa dal opísať hit od Netflixu Bridgerton, ktorý nás vrhá do sveta honosných plesov, tajných románikov a spoločenských intríg. Aktuálne sú na Netflixe dostupné 3 série, no tvorcovia potvrdili aj štvrtú sériu, na ktorej sa pracuje, takže diváci sa môžu tešiť na nové epizódy. Dej seriálu sa odohráva počas takzvaného regentského obdobia v Anglicku, teda na začiatku 19. storočia. Tento čas plný prísnych spoločenských pravidiel, luxusu a nerovnosti bol zároveň obdobím veľkých premien, píše magazín History Extra.
Aj keď je Bridgerton fikcia inšpirovaná románmi Julie Quinn, autorka i tvorcovia seriálu do deja šikovne zakomponovali množstvo historických reálií: od etikety stretnutí medzi mužmi a ženami cez význam debutantskej sezóny až po skutočné postavy ako kráľ Juraj III. a jeho manželka Šarlota. Seriál si však zároveň dopraje umeleckú slobodu – postavy rôzneho etnického pôvodu, moderný soundtrack a idealizovaná predstava minulosti sú len niektoré z prvkov, ktorými sa Bridgerton odlišuje od skutočných dejín. Ako verne teda zobrazuje históriu?
Kedy sa Bridgerton odohráva?
Dej tohto úspešného dobového seriálu od Netflixu je zasadený do Londýna a fiktívnych anglických vidieckych panstiev počas regentského obdobia (toto obdobie trvalo medzi rokmi 1811 – 1820). Aj keď príbeh čerpá zo série románov Julie Quinn a je prevažne fiktívny, autorka do deja zakomponovala množstvo reálnych historických prvkov – napríklad súboje o výhodné manželstvá, pravidlá etikety či tlak spoločnosti na ženy. Jednou z mála historických postáv, ktoré sa v príbehu objavujú, je kráľovná Šarlota – manželka duševne chorého kráľa Juraja III.
Ako verne zobrazuje Bridgerton skutočnú históriu?
Hoci má seriál moderný štýl a nebojí sa umeleckej slobody, niektoré spoločenské zvyklosti regentského obdobia zobrazuje pomerne presne. Napríklad prísne pravidlá týkajúce sa stretávania mužov a žien – slobodná dáma sa nikdy nestretla s mužom bez sprievodu – zvyčajne matky alebo slúžky. Tieto pravidlá mali zabrániť škandálom, ktoré by mohli narušiť šance na výhodný sobáš.
Zaujímavosťou je aj rozhodnutie tvorcov zapojiť do deja postavy rôzneho etnického pôvodu, čo síce nezodpovedá úplne realite, ale ponúka alternatívnu historickú víziu a otvára dvere k širšiemu zastúpeniu postáv.
Skutočné historické postavy v Bridgertone
Okrem Šarloty a kráľa Juraja III. sa v príbehu neobjavujú takmer žiadne historicky doložené postavy. Kráľovná je však zobrazená ako dôležitá autorita, ktorá vyberá „diamant spoločenskej sezóny“ – teda najžiadanejšiu debutantku. Aj keď toto rozhodovanie nemá historický základ, odráža skutočný význam dvornej spoločnosti a popularity v tom období.
Šarlota bola manželkou Juraja III., ktorý trpel vážnymi psychickými problémami (pravdepodobne šlo o porfýriu alebo bipolárnu poruchu). Po jeho úplnom zhoršení stavu v roku 1810 sa regentom stal ich syn, budúci kráľ Juraj IV.
Čo presne znamená regentské obdobie?
Regentské obdobie trvalo od roku 1811 do roku 1820, keď Juraj III. pre vážne ochorenie nebol schopný vládnuť. Namiesto neho prevzal moc jeho syn ako princ regent.
Čo je to ton?
„Ton“ je skratka z francúzskeho výrazu le bon ton – teda dobré správanie, dobré mravy. Výraz označoval elitnú spoločnosť regentskej éry – takzvaný „beau monde“ (prekrásny svet). Ich život bol plný pravidiel: kto s kým mohol tancovať, ako sa správne nosil vejár a čo ním mohla žena naznačiť, či kedy mohla mladá dáma vstúpiť do spoločnosti. Boli to zároveň módni lídri, ktorí udávali trendy.
Bola Šarlota posadnutá zebrami?
Áno! V skutočnosti dostala svoju prvú zebru ako svadobný dar v roku 1762 a zviera držala v ohrade pri Buckinghamskom dome (neskorší Buckinghamský palác). Zvieratá sa stali senzáciou, ale aj satirickým terčom dobovej tlače na zosmiešnenie kráľovskej rodiny.
Existoval titul „diamant spoločenskej sezóny“?
Termín „diamond of the first water“ síce existoval ako označenie výnimočnej krásy, ale nepoužíval sa ako oficiálny titul. Niektoré debutantky sa však stávali celebritami svojej doby – ich mená sa objavovali v novinách a spoločenských rebríčkoch.
Existovalo niečo ako Spoločenské noviny Lady Whistledown?
Áno aj nie. Vtedajšia tlač sa skutočne venovala spoločenským škandálom – s jedným rozdielom: mená zainteresovaných neboli zverejňované priamo, často boli napísané len v skratke alebo nepriamo naznačené. Napriek tomu každý vedel, o koho ide. Ak sa škandál dostal do tlače, mohol rodinu úplne zničiť. Najmä ženy boli v prípade spoločenského pádu nútené odísť do ústrania.
Môžu byť Kate a Edwina Sharma realistické?
V druhej sérii stretávame sestry Sharma z Indie. V skutočnosti Londýn v tom období navštevovali aj príslušníčky vyššej vrstvy z rôznych častí Britského impéria – napríklad Kitty Kirkpatrick či Elizabeth Ducarel. Boli vzdelané, ovládali angličtinu aj perzštinu a pohybovali sa v salónnych kruhoch.
Čo je Rotten Row?
Rotten Row je široký chodník v Hyde Parku v Londýne, kde sa jazdilo na koňoch alebo kočoch. Bola to promenáda vyššej spoločnosti, nie miesto pre preteky – platili tam prísne pravidlá o pokojných jazdách. Názov zrejme pochádza z francúzskeho „Route du Roi“ – kráľovská cesta.
A čo hra Pall-Mall?
Pall-Mall bola predchodkyňa kroketu. Hrávala sa na trávniku s drevenými palicami a loptičkami. V regentskom období boli podobné aktivity veľmi populárne, najmä medzi ženami vyššej vrstvy, ktoré sa zúčastňovali jazdeckých výprav, lovov a športových hier.
Boli sobáše medzi bratrancami a sesternicami bežné?
Áno, najmä v šľachtických kruhoch. Sobáše medzi bratrancom a sesternicou boli legálne a spoločensky prijateľné. Napríklad princ regent si vzal svoju sesternicu Karolínu z Brunswiku. Takéto manželstvá upevňovali rodinné majetky a dedičstvá v rámci jedného rodu. Podobné sobáše sa objavujú aj v literatúre – napríklad v románe Mansfield Park od Jane Austenovej sa vezmú bratranci Fanny a Edmund.
