Brigáda roznášača letákov alebo kolportéra je populárna najmä medzi študentmi, ktorí si chcú niečo privyrobiť. Pomerne stabilný príjem a časová flexibilita sú lákadlami, ktoré robia z roznášania novín žiadanú brigádu.
Doručovanie reklamnej tlače do schránok vyzerá ako malina. Raz za týždeň si dopraješ dlhú prechádzku, počas ktorej s úsmevom na perách zaplníš schránky letákmi. Nič náročné, no nie? Ten, kto si však túto formu zárobku nevyskúšal, nevie, čo všetko sa za nosením letákov naozaj skrýva.
1. Slovensko nie je Amerika
Určite si vieš v mysli vybaviť film, v ktorom v krátkej scéne zazrieš kolportéra. Vozí sa na bicykli krásne upravenou štvrťou a ku každému domu hodí za jazdy noviny. Kolportérska idylka. Žiaľ, slovenskí roznášači letákov takto nefungujú. Samozrejme, že bicykel si na roznášku zobrať môžeš, ale bude ti skôr na oštaru ako na úžitok. Namiesto efektného hádzania letákov na trávnik musíš totiž reklamnú tlač vhodiť priamo do schránky.
2. Predpríprava
Málokto si uvedomuje, že skôr ako sa pustíš do roznášky, je potrebné letáky roztriediť a poskladať. Najmä keď máš doručiť viacero druhov letákov. Vtedy si len zúfalo sadneš a čakáš na tri holúbky, ktoré ti pomôžu popasovať sa s bojovou úlohou. Keď holúbky neprichádzajú, rozhodneš sa poradiť si sám. Napokon stráviš aj hodinu tým, aby si letáky nejako poukladal a mohol konečne vyraziť do ulíc.
3. Ruky ako Rambo
Fajn. Skladanie máš za sebou. Zoberieš teda letáky a ideš. Počkaj, koľko ich vlastne unesieš? A koľkokrát sa musíš vrátiť domov, aby si doplnil zásoby? Na konci dňa už len zúfalo prosíš o liečivú masť, ktorá by uľavila tvojim preťaženým rukám.
4. Cítiš, cítim, cítime…
…tvoje nohy, prirodzene. Smrdia od prstov po päty. Nečudo, veď okrem teplých letných mesiacov, keď si môžeš obuť šľapky alebo sandále, sú tvoje nohy uväznené v nevzdušných teniskách a bagančiach. Epicentrom smradu sú prepotené ponožky v páchnucich topánkach. Po niekoľkých hodinách chodenia nerozoznáš pach tvojich nôh od olomouckých syrečkov. Pachovú stopu tvojich dolných končatín je cítiť ešte niekoľko hodín po tvojom príchode domov.
5. Ľudí poznáš podľa schránky
Keď stretneš na ulici známeho a ten sa ti prihovorí, hneď vieš, koľká bije. V hlave sa ti nevybavia spoločné zážitky a vtipné situácie. Tvoj mozog je nenávratne poškodený roznášaním letákov, preto tvár tvojho priateľa okamžite spáruješ s obrázkom jeho schránky na plote. Do horúceho pekla by si ho poslal za tú úzku mrchu, s ktorou si bojoval desať minút, aby sa mu do nej všetko zmestilo.
6. Schránková pomsta
Aj schránky vedia byť protivné a z času na čas ti znepríjemnia prácu. Štandardne sú prepchaté letákmi z iných spoločností či poštou, ktorú majiteľ schránky vyberá nanajvýš raz do týždňa. V zime si zase jednoducho zmyslia, že primrznú, a nedajú sa ti otvoriť. Alebo sa jedného dňa rozpadnú a ty potom v panike bezhlavo utekáš z miesta činu.
7. Zúrivé psy
Štekajú na teba spoza plota a najradšej by ťa zožrali za to, že si sa priblížil k schránke ich majiteľa. Pri každej roznáške spolu zvádzate neľútostný boj. Buď sa k schránke dostaneš skôr ty, alebo tvoj zúrivý protivník. Šťastena stála aj tentokrát pri tebe – zmocnil si sa schránky. Tvoje sebavedomie preto narastá, z druhej strany barikády sa uchechtávaš a vieš, že havo nič nezmôže. Až sa jedného dňa majiteľ pozabudne a bránička je pootvorená. Problém máš za chrbtom a utekáš, aby ťa nedohonil.
8. Zbohom, bytovky
Zlým snom každého kolportéra je dostať sa do bytovky. Kiežby si tak mal čarovný prútik alebo vedel prechádzať cez stenu… Pokiaľ si nenájdeš spojenca, ktorý ti je na zvuk zvončeka ochotný pravidelne otvárať vchodové dvere, nečakaj zázraky. Naopak, dočkáš sa frflania a šťavnatých pomenovaní.
9. Dáš mi aj pre sestru?
„Dnes to bude ízy-pízy. Ostáva mi posledná ulica.“ S týmito slovami a nachlp odrátaným počtom letákov sa blížiš k veľkému finále. Keď tu zrazu na teba v predposlednom dvore číha teta, ktorá sa nádejne opýta: „Dáš mi aj pre sestru?“
10. Donášači
Žijú v každom meste a dedine. Sledujú tvoje kroky. Striehnu na tvoje chyby. Sú to donášači. Tvoj pohyb zmapujú presnejšie ako GPS-ko. Presne vedia, v ktorom čase chodíš na roznášku aj akou trasou. Donášači sú trpezliví a vypočítaví. Čakajú na moment, keď nedoručíš letáky načas, aby ťa mohli nahlásiť zamestnávateľovi. O každom tvojom prešľape sa preto tvoj chlebodarca dozvie skôr, než povieš „leták“.
11. V každom počasí
Tu končí každá romantika. Prší, mrzne, pripeká? Si kolportér telom aj dušou, to znamená, že musíš čeliť aj nepriazni počasia. Žiadna skvelá príhoda sa nezačína slovami „Keď som jedol šalát…“. Preto neváhaš brodiť sa v závejoch snehu či prečkať náhlu letnú búrku pod košatým stromom. Keď ideš na roznášku, si ako Terminátor a nepoznáš prekážky. Noviny musia byť doručené. Bodka.
12. Zarábaš majland
Samozrejme. Peniaze, ktoré si krvopotne zarobil, ti už odmieta zobrať banka. Vraj ich máš toľko, že nemajú kapacity. Bankovkami si naplnil všetky ponožky, dedkove tajné trezory a teraz ich zašívaš do matraca. Z mincí si staviaš vežičky vysoké ako Eiffelovka. Aspoň to si o tebe myslia tvoji známi. Ty však vieš, že k svojej každomesačnej odmene by si si najradšej pripísal ešte jednu nulu.
