Povedzme si to na rovinu. Existujú filmy, pri ktorých si pohodlne vyložíš nohy, srkáš čaj a vychutnávaš si peknú kameru. A potom existuje Ichi the Killer – snímka z roku 2001 od ikonického japonského režiséra Takashiho Miikeho, pri ktorej sa tvoje podvedomie pýta, či si náhodou pred sledovaním nezjedol pokazené huby. Ak si si doteraz myslel, že najextrémnejšou vecou na plátne boli násilné scény od Quentina Tarantina, Miike teba aj tvoju naivitu vysmeje v priebehu prvých troch minút.
Ichi the Killer nie je len obyčajný film. Je to vizuálny ekvivalent toho, keď zmixuješ najbrutálnejšiu mangu, fialový oblek z osemdesiatych rokov, hektolitre svetločervenej farby a pustíš to na plné obrátky bez bŕzd. A ešte k tomu je to bohovská zábava, čo však nemusí platiť pre úplne každého. Priprav si teda uteráky, lebo okrem krvi budeš čoskoro musieť utierať aj záplavy sĺz.
Keď sa sadista zaľúbil do masochistu…
Pokiaľ hľadáš klasickú kriminálku, kde drsný detektív s cigaretou v ústach vyšetruje zločin v daždivom meste, hneď otoč kormidlo. V tokyjskej štvrti Kabukicho, kde vládnu najzvrátenejšie živly podsvetia, sa totiž stala hrozná vec: zmizol šéf obávaného klanu gangu Yakuza. A s ním aj obrovské množstvo peňazí.
Na scénu prichádza Kakihara. Ak by existovala módna polícia pre psychopatov, Kakihara by bol jej kráľom. Chlapík s blonďavým prelivom, pätami pretiahnutými v rozopnutom fialovom saku a úsmevom prerezaným od ucha k ucha (doslova, drží mu ho dokopy iba pár kovových krúžkov).
Kakihara je totižto extrémny masochistický sociopat. Možno až príliš extrémny. Jeho jediným životným cieľom je nájsť niekoho, kto by mu spôsobil takú bolesť, pri ktorej by konečne niečo cítil. Bežné mučenie ho nudí, jeho kolegovia sú preňho príliš mäkkí a svet je skrátka hrozne fádny.
A potom sa objaví legenda menom Ichi
Ichi nie je žiadny svalnatý Rambo s chladným výrazom. Je to zakríknutý, psychicky labilný mladík v priliehavom kostýme s veľkým písmenom „1“ na chrbte. Stále plače, ospravedlňuje sa aj vlastnému tieňu a trpí ťažkými traumami. Má však jeden drobný detail. V podpätkoch špeciálnych čižiem má zabudované naostrené čepele. Keď zažije s*xuálnu frustráciu alebo paniku, mení sa na pomätený humanoidný mlynček na mäso.
Keď sa Kakihara dozvie, že v meste vyčíňa monštrum, ktoré dokáže človeka rozrezať na polovicu od hlavy po pätu za pol sekundy, neprepadne panike. Zamiluje sa. Zrazu nájde svojho vysnívaného princa na bielom koni, ktorý mu môže dopriať tú najkrajšiu bolesť na svete.
Násilie ako z Tom a Jerryho (ale s črevami)
Prečo je tento film taký kultový, keď sa v ňom odsekávajú jazyky, mučí sa pomocou horúceho oleja a hromadia sa v ňom litre krvi? Pretože Takashi Miike pristúpil k brutálnemu obsahu s nečakanou dávkou čiernej, až absurdnej komédie.
Násilie v Ichi the Killer je totiž také prehnané, farebné a groteskné, že prekračuje hranicu hororu. Dostáva sa tak do roviny totálnej satiry. Krv z rozpadávajúcich tiel nestrieka v malých prúdoch – vyletuje do vzduchu ako z požiarnych hydrantov a maľuje steny ako šialený maliar. Postavy strácajú končatiny s takou ľahkosťou, akoby boli z plastelíny.
Je to presne ten typ filmu, pri ktorom si na začiatku hovoríš „fuj, to je hrozné“, o dvadsať minút neskôr „to myslia vážne?“ a na konci sa prichytíš pri tom, ako sa nahlas smeješ nad absolútnou absurditou toho, čo sa práve deje na obrazovke.
Legenda o papierových vreckách na zvracanie
Film si hneď po svojom uvedení v roku 2001 získal povesť nezvládateľného bizaru. Keď ho premietali na medzinárodnom filmovom festivale v Toronte, marketingový tím spravil geniálny ťah: každému divákovi pri vstupe do sály odovzdali papierové vrecko na zvracanie s logom filmu.
Bol to len reklamný trik? Možno napoly. Pravdou však zostáva, že na mnohých premietaniach ľudia skutočne húfne opúšťali sálu, iní odpadávali a v niektorých krajinách (napríklad v Nemecku či Veľkej Británii) bol film okamžite zakázaný alebo drasticky zostrihaný. V dnešnej dobe digitálnych efektov však práve tento poctivý a absurdný masaker z milénia pôsobí nečakane osviežujúco a štýlovo.
Módna ikona Kakihara a vizuál, ktorý neostarne
Okrem hektolitrov krvi si film drží status kultu aj vďaka neopakovateľnému štýlu. Priemyselná estetika začiatku 21. storočia, špinavé neónové uličky Tokia, šialený strih. Všetko toto spolu s elektronickou hudbou robia z Ichi the Killer neskutočne štýlovú záležitosť.
Herec Tadanobu Asano stvárnil Kakiharu tak charizmaticky, že sa z jeho vizuálu stala okamžitá popkultúrna ikona. Jeho fialové, zelené a červené obleky v kombinácii s imidžom ľahostajného elegána vytvorili záporáka, ktorého síce nebyť na blízku nechceš, ale nedokážeš z neho odtrhnúť zrak.
Za všetkým tým vizuálnym svinstvom a hektolitrami červenej farby sa prekvapivo skrýva geniálne vystavaná psychologická štúdia dvoch extrémov. Ichi the Killer nie je len hlúpa vyvražďovačka bez myšlienky.
Film skúma hlboké ľudské frustrácie, potlačenú s*xualitu a neschopnosť nadviazať normálny vzťah v modernej, odcudzienej spoločnosti. Kým Kakihara trpí absolútnou citovou prázdnotou a zúfalo hľadá bolesť, aby vôbec vedel, že žije, Ichi je zasa obeťou manipulácie, vlastného strachu a traumatických spomienok. Ich finálny, nevyhnuteľný stret tak nepôsobí len ako obyčajný súboj dvoch šialencov, ale ako takmer romantické (až absurdne tragické) splynutie dvoch polovičiek tej istej zvrátenej mince.
Vplyv na popkultúru a odkaz, ktorý prežil milénium
Je až neskutočné, ako výrazne tento nízkorozpočtový japonský bizár ovplyvnil svetovú kinematografiu a estetiku moderného filmu. Režiséri ako Quentin Tarantino či Nicolas Winding Refn sa nikdy netajili tým, že Takashi Miike je pre nich obrovskou inšpiráciou. Bez Kakiharu a jeho zvráteného šarmu by sme dnes možno nemali mnohých ikonických filmových záporákov s úsmevom od ucha k uchu a bez Ichiho by ázijský akčný žáner vyzeral úplne inak.
Ichi the Killer dokázal, že aj ultra-násilná adaptácia undergroundovej mangy sa môže stať rešpektovanou filmovou klasikou, o ktorej sa s rešpektom rozpráva aj po ročných dekádach. Ak teda chceš vidieť originál, ktorý sa nebál prešliapať cestu dnešnému temnému žánru, lepšiu adresu v filmovom podsvetí nenájdeš.
