Slovenská športová scéna je vo svete veľmi známa, naši profesionálni športovci hrdo reprezentujúci Slovensko dosahujú na profesionálnej športovej úrovni naozaj pozoruhodné úspechy. Život profesionálneho športovca však ani zďaleka nie je taký ružový, ako si niektorí myslia.

Aké to je vlastne je byť profesionálnym športovcom? Čo všetko cesta za profesionálnym športom zahŕňa, čo zo života berie a čo im, naopak, dáva? A čo ak sa po desiatkach rokov tréningov a pestovania si kariéry rozhodneš skončiť a začleniť sa do normálneho života? Aj na tieto otázky nám v rozhovore odpovedala bývalá profesionálna športovkyňa a reprezentantka Slovenska v hádzanej Vladka Bajčiová.

Ako začala tvoja športová kariéra? Kedy si začala s hádzanou a prečo si si vybrala práve tento šport?

Odmalička som hrala futbal a nebolo to inak, ani keď som nastúpila na základnú školu. V treťom ročníku som však začala navštevovať jazykovú školu a už som nestíhala tréningy, tak som začala chodiť do hádzanárskeho krúžku a pri hádzanej som ostala až do tohto leta. Takže hádzanej som sa venovala 17 rokov.

Ako vyzeralo tvoje detstvo? Mladosť – všetky tie radosti dospievania, obmedzovalo ťa nejak to, že si sa venovala športu?

Ja som odmalička mala veľmi blízko k lopte a všetok voľný čas som trávila vonku s loptou. Takže nemôžem povedať, že by ma to nejak obmedzovalo. Milovala som to, čo robím, a vždy som sa tešila na tréningy a zápasy.

Ako sa z teba stala reprezentantka Slovenska v hádzanej? Ako vyzeral život profesionálnej hráčky hádzanej? Čoho si sa musela ako profesionálna športovkyňa vzdať?

Počas mojej kariéry som si prešla všetkými kategóriami v reprezentácii. Pamätám sa, že prvý rok, keď moje staršie spoluhráčky nastúpili do reprezentácie, som doma plakala, že aj ja by som chcela ísť. (smiech) Rok nato som bola povolaná aj ja a už som potom bola povolaná prakticky na každý reprezentačný zraz, ktorý sa konal.