10. Po prepustení som sa snažil spať v tmavej tichej miestnosti, ako som to zvykol robiť predtým. Nešlo to. Tatko spával v obývačke pri zapnutej telke, tak som sa vždy schúlil na druhý gauč vedľa neho a spal tam. Potreboval som spať v prítomnosti niekoho iného, potreboval som v pozadí počuť zvuky. Trvalo mi dlho, kým som sa to odnaučil.
11. Päť rokov som sedel za krádež, odsúdili ma tri mesiace po osemnástych narodeninách. Býval som v pomerne malom meste a strašne ma prekvapilo, ako sa stihlo zmeniť. Štrková cestička, na ktorej sme jazdili na bicykloch, je zrazu obchodné centrum. Kamarátova príjazdová cesta je hlavný ťah z diaľnice. Krčma, malá zaprdená krčmička, sa zmenila na prosperujúcu reštauráciu, kam sa chodí najesť celé mesto. No nemohol som uveriť vlastným očiam.
12. Kvôli mladíckej nerozvážnosti a jednému hlúpemu rozhodnutiu som si odsedel deväť rokov. Vyšiel som von a všetko bolo inak. Najviac ma dostali samoobslužné pokladne v supermarketoch a bezdrôtové slúchadlá. Pri nich som si hovoril: „Je toto fakt skutočné?“ Neveril som, že sa mi to celé len nesníva.
13. Sadnúť si opäť do svojho auta mi pripadalo ako z iného sveta. Stálo na tom istom mieste šesť rokov, vyfučané gumy, vyšľahaná baterka… aj napriek tomu sa mi ho podarilo roztlačiť. Na ten zvuk motora nikdy nezabudnem, nahnal mi zimomriavky.
14. Môj brat sedel len rok, no prepustili ho zároveň s chlapíkom, ktorý tam strávil tridsať rokov. O tom, ako vyzerá moderný svet, nevedel prakticky nič. Brat sa mu teda rozhodol vysvetliť, ako fungujú smartfóny. „Predstav si čokoľvek,“ hovorí mu. „Čokoľvek len chceš. Čokoľvek, čo potrebuješ zistiť, čokoľvek, čo potrebuješ vedieť… teraz je to tu.“
15. Najviac ma prekvapilo, že svet sa nezastavil. Bolo mu jedno, že som preč, a pokračoval ďalej.