Bývalí väzni sa podelili o veci, ktoré ich po prepustení z basy šokovali najviac

„Zabudol som na všetky tie drobné detaily, ktoré som predtým bral ako samozrejmosť.“

Zdroj: © Shutterstock

Vo väzení stojí čas a zmeny okolitého sveta nemajú šancu cez hrubé steny a ostatný drôt preniknúť až dnu. Je to iný svet, a keď sa ti ho konečne podarí opustiť, začleniť sa do toho normálneho si spočiatku vyžaduje nadľudské úsilie. Tomu dá za pravdu každý bývalý väzeň a nepochybne aj tí, ktorí sa nedávno o svoje príbehy podelili na Reddite.

Tam prezradili, ktoré veci ich po prepustení z basy šokovali najviac. Neboli to len moderné technológie, práve naopak. Niekedy išlo o celkom banálne drobnosti, ktoré pred rokmi považovali za niečo celkom prirodzené a ktoré vo väčšine prípadov za prirodzené považuješ aj ty. Tie najzaujímavejšie z ich odpovedí sme zozbierali v tomto článku.

1. Zabudol som na všetky tie drobné detaily, ktoré som predtým bral ako samozrejmosť. Napríklad, aké je to chodiť bosými nohami po koberci. Sprchovať sa sám a bez šľapiek. Cítiť rôzne vône. Vo väzení je len limitovaný počet pachov (vo väčšine nepríjemných), ktorým je človek vystavený každý deň. Je to ako prvá strana knihy. Keď som vyšiel von, zrazu som cítil všetky ostatné kapitoly a doslova mi to vyrazilo dych.

2. Sedel som šesť rokov a najväčším šokom pre mňa bola skutočnosť, že dnes už toho bez mobilu veľa nenarobíš. Väčšina firiem nemá ani papierové žiadosti o zamestnanie.

3. Môj brat bol v base tri roky. Vyzdvihli sme ho ráno a po ceste domov sme sa zastavili v potravinách, aby si mohol kúpiť niečo pod zub. Do auta sa vrátil s neurčitým výrazom na tvári a vyhlásil: „Cítim sa ako nadrogovaný. Toľko farieb som nevidel, už ani nepamätám. Potrebujem si sadnúť.“ 

© Shutterstock

4. Dostali ma peniaze. Vôbec som nevedel, ako s nimi zaobchádzať, a dosť dlho mi trvalo, kým som sa naučil ako-tak hospodáriť.

5. Otec vyše dvanásť rokov pracoval v štátnej väznici a niekoľkokrát mi spomínal, ako väzni túžia ponoriť sa do vody. Chcú si len tak ľahnúť do vane alebo splývať na morskej hladine, necítiť váhu vlastného tela. Vo väzení máš len sprchy, odporné a špinavé sprchy, v ktorých sa niečo také rozhodne robiť nedá.

6. Prepustili ma len nedávno a doteraz nechápem, prečo všade ležia pohodené kolobežky. 

© Shutterstock

7. Otec sedel za mrežami od roku 2003 až do roku 2016, čo je sakramentsky dlhá doba. Ešte viac ako moderné technológie ho však prekvapilo čosi iné – ako veľmi zdražel mekáč. 

8. Pracoval som na stavbe a so mnou aj chlapík, čo dva alebo tri roky sedel v base. Jedného dňa som si neodpustil otázku: „Čo ťa najviac prekvapuje, teraz, keď si vonku?“ Ani sa nad tým nezamyslel, len prehodil: „To, že v tejto chvíli stojím tu, a keď sa mi zachce, za pár sekúnd môžem stáť o 500 metrov ďalej a nikto ma nezastaví.“ 

9. Bol som prekvapený (a značne zmätený) zo všetkých tých možností. V base máte jedno mydlo, jeden šampón, jeden uterák, bodka. Vonku je to inak. Po ceste domov ma strýko zobral do obchodu, nech si nakúpim všetko, čo potrebujem, a ja som pred regálom s telovými krémami skoro skolaboval.

Jeden na citlivú pleť, jeden na suchú pleť, jeden na problematickú pleť, jeden s vôňou ruží, ďalší s konvalinkami, iný zase voňal akože „mužne“… nevedel som sa z toho vysomáriť. Nakoniec som to nechal na strýka, lebo by som tam stál hádam dodnes.

© Shutterstock

10. Po prepustení som sa snažil spať v tmavej tichej miestnosti, ako som to zvykol robiť predtým. Nešlo to. Tatko spával v obývačke pri zapnutej telke, tak som sa vždy schúlil na druhý gauč vedľa neho a spal tam. Potreboval som spať v prítomnosti niekoho iného, potreboval som v pozadí počuť zvuky. Trvalo mi dlho, kým som sa to odnaučil.

11. Päť rokov som sedel za krádež, odsúdili ma tri mesiace po osemnástych narodeninách. Býval som v pomerne malom meste a strašne ma prekvapilo, ako sa stihlo zmeniť. Štrková cestička, na ktorej sme jazdili na bicykloch, je zrazu obchodné centrum. Kamarátova príjazdová cesta je hlavný ťah z diaľnice. Krčma, malá zaprdená krčmička, sa zmenila na prosperujúcu reštauráciu, kam sa chodí najesť celé mesto. No nemohol som uveriť vlastným očiam.

12. Kvôli mladíckej nerozvážnosti a jednému hlúpemu rozhodnutiu som si odsedel deväť rokov. Vyšiel som von a všetko bolo inak. Najviac ma dostali samoobslužné pokladne v supermarketoch a bezdrôtové slúchadlá. Pri nich som si hovoril: „Je toto fakt skutočné?“ Neveril som, že sa mi to celé len nesníva.

© Shutterstock

13. Sadnúť si opäť do svojho auta mi pripadalo ako z iného sveta. Stálo na tom istom mieste šesť rokov, vyfučané gumy, vyšľahaná baterka… aj napriek tomu sa mi ho podarilo roztlačiť. Na ten zvuk motora nikdy nezabudnem, nahnal mi zimomriavky.

14. Môj brat sedel len rok, no prepustili ho zároveň s chlapíkom, ktorý tam strávil tridsať rokov. O tom, ako vyzerá moderný svet, nevedel prakticky nič. Brat sa mu teda rozhodol vysvetliť, ako fungujú smartfóny. „Predstav si čokoľvek,“ hovorí mu. „Čokoľvek len chceš. Čokoľvek, čo potrebuješ zistiť, čokoľvek, čo potrebuješ vedieť… teraz je to tu.“ 

15. Najviac ma prekvapilo, že svet sa nezastavil. Bolo mu jedno, že som preč, a pokračoval ďalej.

© Shutterstock

Zdroj: RedditR_Us / Reddit 

Reagujte!
Grr Grr
3
Grr
Fuuj Fuuj
9
Fuuj
Fňuk Fňuk
77
Fňuk
Jeej Jeej
7
Jeej
Uups Uups
11
Uups
Haha Haha
14
Haha
Woow Woow
340
Woow

Komentuj post a napíš, čo si o tom myslíš!

⬇️

Pridaj komentár

Pre odoslanie komentáru sa musíte prihlásiť. Ak ešte nemáte účet zaregistrujte sa.

Mrkni aj tento článok:
Ako ľudí zmení úsmev? Fotografie nadaného umelca dojímajú a vyvolávajú pozitívne emócie

Prihlásiť sa

Nemáte účet?
Zaregistrovať sa

reset password

Späť na
Prihlásiť sa

Zaregistrovať sa

Prosím registrujte sa na emefka.sk

Späť na
Prihlásenie
Choose A Format
Personality quiz
Trivia quiz
Dotazník
Príbeh
Zoznam
Meme
Video
Audio
Image

SLEDUJ EMEFKA

NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH

SLEDUJ NA INSTAGRAME