Svetové finančné trhy v pondelok pocítili výrazné otrasy po vyostrení vojnového konfliktu s Iránom. Ropa prudko zdražela, akciové trhy sa prepadli a investori presúvali prostriedky do bezpečnejších aktív, najmä do dolára a zlata.
Európske ceny plynu vyskočili o viac než 20 % a ceny ropy na svetových trhoch približne o osem percent pre obavy z výpadkov dodávok z Blízkeho východu. Bombardovanie a ďalšie útoky zároveň takmer ochromili lodnú dopravu v Hormuzskom prielive, ktorým prechádza približne pätina svetovej námornej prepravy ropy.
Prudké zmeny na trhoch
Akciové indexy v Ázii aj Európe oslabili zhruba o dve percentá. Americký dolár si voči britskej libre pripísal takmer jedno percento.
Najvýraznejšie straty postihli letecké spoločnosti, ktoré boli nútené rušiť spoje do dotknutého regiónu. Akcie skupiny International Airlines Group (vlastníka British Airways), Qantas aj Singapore Airlines oslabili približne o päť percent. Air France-KLM stratila viac než osem percent.
Naopak, rast napätia prial energetickým a zbrojárskym firmám. Akcie britskej spoločnosti BAE Systems vyskočili o šesť percent. Austrálska Woodside Energy si pripísala viac než šesť percent, PetroChina a TotalEnergies takmer štyri percentá a Shell približne tri percentá.
Analytici varujú, že dlhodobo zvýšené ceny energií môžu podporiť infláciu a spomaliť hospodársky rast. Podľa nich nemožno vylúčiť ani to, že cena ropy prekročí hranicu 100 dolárov za barel, ak sa problémy s dodávkami z regiónu nepodarí rýchlo vyriešiť.
Severomorská ropa Brent, ktorá slúži ako medzinárodná referenčná cena, posilnila o 8,0 % na 78,65 USD za barel.
Zlato rastie
Cena zlata v pondelok vyskočila o viac než dve percentá. Zvyšujúce sa napätie a neistota v globálnej ekonomike podporili dopyt po zlate, ktoré investori tradične vnímajú ako bezpečný prístav. Informovala o tom agentúra Reuters.
Spotová cena zlata stúpla do 11.50 h SEČ o 2,1 % na 5390,38 USD (4566,18 eura) za troyskú uncu (31,1 g). Historické maximum dosiahlo 29. januára, keď sa jeho cena vyšplhala na 5594,82 USD za uncu.
„Sledujeme posilňovanie aktív známych ako bezpečný prístav, čo je vidieť na raste ceny zlata a zároveň na poklese cien rizikových aktív, ako sú akcie,“ povedal analytik zo spoločnosti ActivTrades Ricardo Evangelista. Výraznejšiemu zdraženiu zlata však bránilo posilňovanie dolára. Dolárový index, ktorý vyjadruje hodnotu americkej meny voči košu šiestich hlavných svetových mien, si pripísal 0,27 %.
Vývoj na menovom trhu
Euro a jen v utorok ráno naďalej čelili tlaku, keďže rozširujúci sa konflikt na Blízkom východe upriamil pozornosť na krajiny závislé od dovozu energií a na to, ako by centrálne banky mohli reagovať na inflačné tlaky. Dolár ťažil z dopytu po bezpečných aktívach. TASR o tom informovala na základe správy agentúry Reuters.
Japonská ministerka financií Sacuki Katajamová naznačila, že intervencia na menovom trhu zostáva možnosťou na obranu jenu. Hlavný ekonóm Európskej centrálnej banky Philip Lane pre Financial Times povedal, že dlhotrvajúca vojna by mohla spôsobiť výrazný rast inflácie v eurozóne pre zdraženie energií a mohol by nastať prudký pokles produkcie.
Kurz jenu voči americkej mene po pondelkovom poklese o 0,8 % v podstate stagnoval na úrovni 157,4 JPY za dolár. Euro kleslo o 0,21 % na 1,1662 USD za euro po oslabení o 1,1 % počas predchádzajúceho obchodovacieho dňa. Dolárový index, ktorý meria kurz dolára voči košu mien, vzrástol o 0,25 % na 98,76 bodu, teda na najsilnejšiu hodnotu od 22. januára.
„Myslím si, že prvotnou impulzívnou reakciou, keď nastane konflikt, je vždy útek do bezpečia,“ povedala Serene Chenová zo spoločnosti J.P. Morgan. „V dôsledku toho vidíme rast zlata, vidíme ľudí kupovať doláre, kupovať americké štátne dlhopisy,“ dodala. Obavy, že Federálny rezervný systém pre vyššiu infláciu oddiali ďalšie zníženie úrokových sadzieb, dolár takisto posilnili.
