Pri slove tajný agent si predstavíš chameleóna, ktorý dokáže zapadnúť do akejkoľvek situácie a bez povšimnutia zbierať cenné informácie. Väčšinou ide o neznáme mená. Vzhľadom na to, že slávne tváre nie sú nenápadné, na túto prácu sa veľmi nehodia. I keď, kto iný ako celebrita sa vie dostať do spoločnosti bohatých a mocných?
Otvára sa potenciál využiť ich ako tajných zvedov, čo viacerí aj urobili. Zoznam slávnych ľudí, ktorí zakúsili kúzlo špionáže v mene svojej krajiny, alebo prijali ponuku od inej, je prekvapivo bucľatý.
Špión-nešpión Angelina Jolie
V roku 2012 unikli maily, v ktorých herečka a aktivistka za ľudské práva s vtedajším hlavným prokurátorom Medzinárodného trestného súdu (ICC) Luisom Moreno Ocampom zosnovala sprisahanie. Jej úlohou bolo vylákať ugandského vojnového náčelníka Josepha Konyho na večeru a pomôcť ho zadržať. Kony bol viac ako desať rokov hľadaný pre obvinenia zo znásilnení, vrážd a únosov vyše 30 000 detí. V roku 2005 ho Medzinárodný trestný súd obvinil z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.
Jolie mala hrať návnadu (honeypot). Honey trapping je technika, keď agent vstupuje do romantického alebo sexuálneho vzťahu a túto intimitu využíva na donútenie, vydieranie alebo odhalenie tajných informácií.
Spolu s vtedajším manželom Bradom Pittom mali byť súčasťou jednotky amerických špeciálnych síl v blízkosti Konyho pevnosti v Stredoafrickej republike. Svojím sexepílom ho mala vylákať na súkromnú večeru, na ktorej by ho zatkli.
„Brad plán podporuje. Poďme diskutovať o logistike. Veľa lásky Xxx,“ napísala Ocampovi.
Akcia sa nakoniec neuskutočnila, dôvody a ďalšie informácie sú neznáme.
Cary Grant donášal na nemeckých sympatizantov
Herec Cary Grant bol miláčikom filmového plátna 40. rokov a okrem toho špiónom britskej vlády. Špehoval svojich kolegov a bol jedným z najväčších lovcov nacistov v Hollywoode. Počas druhej svetovej vojny mal prehľad o nacistických sympatizantoch v šoubiznise. Jeho najväčším úspechom bolo odhalenie pronacistického herca Errola Flynna.
Austrálčan Flynn bol v hollywoodskych kruhoch známy antibritskými a antisemitskými výrokmi. S gestapom začal spolupracovať v roku 1937 počas cesty do Španielska. Flynnovou úlohou bolo identifikovať tých, ktorí sa počas španielskej občianskej vojny tajne postavili proti Francovi. Keď sa vrátil do Hollywoodu plný nacistickej eufórie, Grant informoval britských agentov o jeho aktivitách a spoločníkoch.
FBI si ho údajne najala aj na špehovanie jeho druhej manželky Barbary Huttonovej, ktorú podozrievali z finančnej podpory nacistov.
V roku 1947 dostal Kráľovskú medailu za zásluhy v prospech slobody. Ako silný zástanca britskej veci honorár z dvoch filmov venoval britským silám a Červenému krížu.
Bol Ernest Hemingway dvojitým agentom?
Veľký spisovateľ celý život zasvätil macho aktivitám ako rybolov, poľovníctvo, streľba či plachtenie. Jeho huňatá drevorubačská brada by sa mohla stať erbom testosterónu. Preto nie je prekvapením, že v jeho životopise svieti bondovská činnosť.
Podľa bývalého špióna CIA Nicholasa Reynoldsa bol najväčší americký autor 20. storočia na výplatnej páske Stalinovho Ruska.
Reynolds sa zmieňuje o utajovanom spise KGB prepašovanom z Moskvy. Stálo v ňom, že muža menom Papa (krycie meno Hemingwaya) v roku 1940 naverbovala NKVD. Pod krycím názvom Argo mal odovzdávať Sovietom politické informácie. Avšak v dokumente sa uvádza, že do ruských rúk sa jeho pričinením nedostala žiadna dôležitá informácia. To naznačuje, že Hemingway svoje rozhodnutie rýchlo oľutoval, alebo bol len mizerným špiónom.
NKVD nebola jedinou agentúrou, s ktorou údajne spolupracoval. Reynolds tiež našiel dôkazy, že pracoval pre Úrad strategických služieb (OSS), predchodcu CIA zo 40. rokov. Hemingwayov životopisec pracuje s teóriou, že táto „dvojitá vernosť“ mohla byť príčinou jeho samovraždy v roku 1961.
Zvodca Roald Dahl
Ďalším špiónom na strane Britov bol spisovateľ Roald Dahl. Vzdelaný atlét a vyznamenaný stíhací pilot bol v roku 1942 pridelený na britské veľvyslanectvo do Washingtonu. Jeho úlohou bolo využiť svoj vzhľad a šarm na získanie prístupu k najmocnejším osobnostiam amerického politického života, najmä k ženám. Cieľom bolo presvedčiť ich, aby obhajovali záujmy Británie.
Zo svojho postu sa stal aktívnym na washingtonskej spoločenskej scéne. Stretol sa s Eleanor Rooseveltovou, ktorá ho často hostila v Bielom dome. Detailné informácie odovzdával Williamovi Stephensonovi a priamo Winstonovi Churchillovi. William Stephenson s krycím menom Intrepid bol jedným z najznámejších špiónov tej doby. Dokonca inšpiroval Fleminga k postave Jamesa Bonda.
Časté návštevy Bieleho domu a podobných miest Dahlovi poskytli príležitosť súkromných rozhovorov s Rooseveltom a ďalšími vysokopostavenými ľuďmi.
Zaujímavosťou je, že jeho milostný vzťah s kongresmankou Clare Boothe Luceovou, ktorej manžel vydával časopis Time, bol pre neho taký vyčerpávajúci, že požiadal britskú spravodajskú službu, aby ho zbavila povinnosti.
Za prácu spravodajského agenta si získal pozornosť najvyšších agentov a členov britskej vlády, vrátane Churchilla.
Marlene Dietrich mali v merku Američania i Nemci
Slávna herečka bola na vrchole slávy v 20. rokoch. Celý Berlín jej ležal pri nohách. Neskôr účinkovala vo viacerých hollywoodskych filmoch, no v polovici 30. rokov ju v Hollywoode začali pokladať za toxickú a vrátila sa do Európy.
Počas pobytu v Londýne v roku 1936 ju nacistickí agenti požiadali, aby sa vrátila do Nemecka. Sľúbili jej, že sa stane megastar Európy. Herečka ponuku odmietla, vrátila sa do USA a požiadala o americké občianstvo. Miesto toho sa začala zaujímať o prácu zveda pre Američanov.
Riaditeľ FBI J. Edgar Hoover bol dlhé roky voči nej podozrievavý. Jeho agenti sledovali každý jej krok. V roku 1942 sa Dietrichová pokúsila získať ich dôveru a ponúkla, že využije rozsiahle kontakty v Európe na získanie informácií o odbojových aktivitách.
V roku 1944 uskutočnila prvé z niekoľkých zájazdov medzi vojakov na fronte. Vystupovala pred živým publikom a informovala OSS o aktivitách v nedávno oslobodených častiach Francúzska a Talianska. Na ich podnet nahrala propagandistické piesne v nemčine, ktoré hrali európske rádiá, aby demoralizovali nemecké jednotky.
V roku 1947 jej prezident Truman odovzdal Medailu slobody za prácu pre OSS počas vojny. Veľká časť spisu o jej činnosti pre FBI bola zničená dlho predtým, ako bol zverejnený zvyšok. Preto nie je jasné, akými konkrétnymi informáciami prispela.
Walt Disney si posvietil na komunistov
Nazvať Disneyho špiónom je nepresné. Označenie informátor ho vystihuje lepšie. Keď jeho pracovníci v roku 1941 štrajkovali, paternalistický Disney neveril, že by to urobili bez vonkajších agitátorov. Veril, že komunisti ovplyvnili jeho zamestnancov. Väčšinu života spolupracoval s J. Edgarom Hooverom na identifikácii tých, o ktorých sa domnieval, že majú komunistické sklony.
Súkromne si dopisoval s Hooverom už od roku 1936, ale podľa oficiálneho 700-stranového spisu začal pre FBI pracovať až v roku 1940.
Jeho úlohou bolo zbierať informácie o komunistoch v Hollywoode. Mená z tajných dokumentov zverejnených v 90. rokoch boli zredigované, takže nevedno, koho nahlásil.
Jeho vzťah s FBI bol taký blízky, že ponúkol bezplatné využívanie zariadení Disneylandu agentom, ako aj vyšetrovateľom pracujúcim pre rôzne protikomunistické aktivity.
Grete Garbo dôveroval samotný Hitler
Americká filmová herečka švédskeho pôvodu Greta Garbo bola v polovici 20. rokov medzinárodnou hviezdou. V relatívne mladom veku 35 rokov odišla do dôchodku, no už vtedy bola nominovaná na štyri ceny Akadémie. Vytratenie z filmového sveta podozrivo korešpondovalo so zapojením Ameriky do druhej svetovej vojny. Podľa jej životopisca začala pre MI6 zbierať informácie o švédskom magnátovi a podporovateľovi Hitlera Axelovi Wenner-Grenovi.
Garbo raz povedala, že pokojne mohla schovať zbraň a zabiť Hitlera. „Stále ma pozýval do Nemecka. Som jediná osoba, ktorú by nepodozrievali.“
Ako britská špiónka sa mala zúčastniť niekoľkých tajných misií. Dôkazy o tejto činnosti sú však diskutabilné. Samotná Garbo raz vyhlásila: „Zomrela by som od hanby, keby som mala niečo spoločné so špionážou.“ Otázkou je, či to nebola len taktika, ako Nemcov presvedčiť o svojej „čestnosti“.
Iniciovala sa pri prepašovaní Nielsa Bohra, ktorý pracoval na vývine atómovej bomby, z okupovanej Kodane do Británie. Pomáhal jej špeciálny Churchillov špión William Stephenson.
V Guinnessovej knihe rekordov je zapísaná pod titulom Najkrajšia žena, aká kedy žila.
Zlomili aj dalajlámu
Jeden z najšokujúcejších záznamov o špiónoch je dalajlámov. Ako je známe, bol nútený opustiť Tibet a hľadať exil v Indii. 14. dalajláma, ktorý kázal o nenásilí a láske, bol na výplatnej listine CIA od 50. rokov do roku 1974.
Agentúra ho použila na získavanie utajovaných informácií najmä v čase, keď Red Scare (termín pre šírenie strachu z možného nástupu komunizmu, anarchizmu alebo iných ľavicových ideológií) bol na vzostupe. Keďže dalajláma nebol so svojím núteným exilom zmierený, rád prijal americkú ponuku.
Za svoje vtedajšie informácie mesačne inkasoval 15 000 dolárov. Finančné prostriedky mu vyplácali osobne, väčšinu z nich použil na aktivity tibetskej exilovej vlády, najmä financovanie kancelárií v New Yorku i Ženeve, a na medzinárodné lobovanie.
Harry Houdini učil agentov unikať
Na prelome 20. storočia bol Houdini jednou z najväčších celebrít mimo filmové plátno a divadelné pódiá. Preslávil sa kúzelnými trikmi a únikmi zo zdanlivo nemožných situácií. Mal silnú základňu fanúšikov nielen v elitnej nemeckej a ruskej spoločnosti.
Jeden z najznámejších iluzionistov bol špiónom pre Scotland Yard a agentúry americkej vlády. Požiadali ho, aby infiltroval ruské policajné stanice a získal informácie. Na rôznych večierkoch mu nevedomky prezrádzali vojnové detaily, ktoré posunul ďalej.
Často chodil na policajné oddelenia a do väzníc, kde sa nechal spútať a zamknúť do cely, aby prezentoval únikové schopnosti. Z jeho trikov padali sánky všetkým strážcom zákona, ktorí si neuvedomovali, že súčasne od nich zbiera cenné informácie.
Kariéru informátora mu pomohol naštartovať samotný majster špiónov William Melville, prvý „M“ britskej tajnej služby.
Iné zdroje uvádzajú, že ho najímali americké agentúry, aby školil ich agentov v únikových technikách.
Avšak o jeho tajných aktivitách existuje len minimum dôkazov. Najveľavravnejšou je jeho biografia z roku 2006. Autor v nej vychádza zo záhadných denníkov zamestnancov Scotland Yardu s odkazmi na dokumenty prijaté od „HH“.
