To by bolo krásne, keby sme si všetci hneď po škole našli dobre platenú robotu, kde nám šéf nedýcha na krk a uzávierky nepadajú rovno na hlavu. Lenže takto to nefunguje. Väčšina z nás si preto preskáče hneď niekoľkými príšernými džobmi, kým narazí na taký, v ktorom sa dá zdržať aspoň rok či dva. A títo Slováci o tom vedia svoje.
Slovenská používateľka Redditu sa na sociálnej sieti spýtala, aké katastrofálne pracovné skúsenosti majú za sebou ostatní. Pridala pritom aj tú vlastnú. Na pohovore jej nasľubovali kopec odmien a bonusov. Keď však reálne dorazila do kancelárie, zistila, že má obvolávať náhodných ľudí z telefónneho zoznamu a ponúkať im finančné služby.
Z komentárovej sekcie vyplýva, že nie je jediná, ktorá z práce radšej rýchlo zdupkala. Poďme si spoločne prečítať skúsenosti ostatných.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okne1. Moja najhoršia pracovná skúsenosť bola brigáda v pekárni. Prvý deň som mal na starosti rožky. Celý som bol špinavý od múky a pol dňa som zbieral popadané rožky po zemi. Druhý deň ma poslali do chladiaceho boxu. Netušil som, že si mám doniesť bundu, tak som vyfasoval nejakú erárnu, ktorá smrdela ako fras.
Na tretí deň som umýval prepravky. Opäť mi mohli povedať, nech si donesiem krátke nohavice a gumáky, ale nie… Tak som celý deň stál vo vlhku, po členky vo vode, kompletne mokrý od pary a vody z umývacej linky. Po tejto skúsenosti som sa tam už neukázal.
2. Určite mäsokombinát v nemeckom Karlsruhe. Dvanástky boli výnimočné a ak sa aj naskytli, na druhý deň zaručene nasledovala 16- alebo 18-hodinová smena. Nesmel som mať pri sebe žiadnu vodu ani jedlo, a keď som potreboval ísť na záchod, musel som bežať. Každá sekunda totiž pridala 20 minút práce navyše.
3. Týždňová brigáda čistenia lisov a pásov od lepidla v továrni na drevotriesku. Robili sa zásadne len nočné, ešte k tomu v polorozpadnutej budove na najhoršom okraji mesta. Makačka pod 40-wattovou žiarovkou hompáľajúcou sa v prievane voľakde vysoko nado mnou. Do toho starí primitívni roboši a ich konverzácie v štýle: „Nie, už ťa nenechám ísť pre moju dcéru do školy, lebo ju zase…“
4. Najhoršia pracovná skúsenosť bola u môjho vlastného strýka. Brigádoval som uňho počas leta ešte ako študent strednej školy. Strýko je vorkoholik, ktorý si myslel, že všetci pôjdu jeho tempom a potiahnu od siedmej rána do jedenástej večera.
Za všetko na nás vrieskal, no ako sopliak som potreboval peniaze, aby som mohol aspoň frajerku na zmrzlinu zobrať. Nakoniec mi vyplatil nižšiu hodinovú mzdu ako bratovi. Doteraz ho nenávidím.
5. V práci mi pod vlak skočil človek, ktorý chcel skoncovať s vlastným životom. Musel som zachovať chladnú hlavu, poskytnúť mu prvú pomoc a nakoniec sa s tým nejako vyrovnať. Našťastie to prežil.
6. Firma mi nasľubovala hory-doly, tak som sa kvôli práci v nej presťahoval do zahraničia. Na účte som mal posledných 450 eur. Nakoniec som robil niečo úplne iné a pred koncom skúšobnej doby ma vyhodili s tým, že nemajú peniaze. Ako čerstvo doštudovaného sopliaka ma to ale veľa naučilo.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
