Ak si myslíš, že máš za sebou pár strašidelných zážitkov, priprav sa. Nie si v tom sám. V tomto článku ti prinášame príhody, ktoré ľudia zdieľali na sociálnej sieti Reddit a ktoré im aj po rokoch dokážu rozbúšiť srdce. Nájdeš tu skúsenosti, pri ktorých ti naskočia zimomriavky. Možno sa pristihneš, že kontroluješ zamknuté dvere, a občas si povieš, že niektoré sny sú predsa len varovaním. Drž sa… a asi si aj rozsvieť.
1. Začal som robiť nočné v nonstopke, ktorá sa nachádzala v relatívne nebezpečnej štvrti. Do druhej ráno tam so mnou býval SBS-kár, od druhej do piatej som tam ale býval sám. Až neskôr som sa dozvedel, že sa táto konkrétna nonstopka už niekoľkokrát v minulosti stala epicentrom ozbrojenej lúpeže. Keď to zistili naši, okamžite sa ma snažili presvedčiť, nech dám výpoveď.
Spočiatku som bol tvrdohlavý, no potom sa mi pred jednou nočnou prisnil sen. V ňom som stál za pokladňou, keď zrazu do nonstopky vpadli muži v kuklách. Ešte v ten deň som zavolal šéfovi, že už viac neprídem. Asi o týždeň neskôr som si prišiel pre poslednú výplatu. Predal mi ju nový zamestnanec, sympatický chlapík, prehodili sme pár slov a ja som odišiel. Na druhý deň som sa dopočul, že v tú noc nonstopku prepadli a on v nemocnici podľahol zraneniam.
2. V obchode ma začal prenasledovať akýsi chlap. Zabáčal do tých istých uličiek, postavil sa za mňa v rade pri pokladni, dokonca so mnou išiel až k autu. Celé sa to odohralo pred érou smartfónov, takže som si nemala ako privolať pomoc. Rozprával mi o tom, ako ho ovládajú stroje, aj o tom, ako ho prenasleduje vláda. Pochádzam z rodiny, kde majú ľudia o koliesko navyše, ale tento muž nebol blázon. A to ma desilo.
Nevedela som, čo robiť… tak som vyskúšala tie FBI techniky, o ktorých sa rozpráva v seriáloch. Prišla som k nemu bližšie, udržiavala očný kontakt a začala sa s ním rozprávať. Povedala som mu, že ho chcem bližšie spoznať a spýtala sa ho, kde býva. Vraj ho pôjdem navštíviť! Keď mi odrecitoval meno nejakého útulku pre bezdomovcov, zdanlivo natešene som vykríkla, že ho poznám a v utorok sa zastavím.
Pomaly začal ustupovať, až sa ma napokon opýtal: „Prečo sa so mnou rozprávaš?“ Sklopila som zrak a naoko rozľútostene som skonštatovala: „Lebo so mnou sa veľa ľudí nerozpráva.“ Neviem, ako sa mi to podarilo, ale keď odchádzal, v očiach mal strach. Doteraz neverím, že sa mi ho podarilo odplašiť a že som v tú noc prišla domov bezpečne.
3. Tesne pred štátnicami som odchádzala zo školskej knižnice niečo po polnoci. Bola som úplne sama, mobil vybitý, no ulica, ktorá viedla k môjmu autu, bola dobre osvetlená, takže som si z toho nerobila hlavu. Nuž, o pár sekúnd okolo mňa prefrčalo auto, prudko sa otočilo a začalo ma sledovať. Okamžite som sa rozbehla naspäť do knižnice, kde som poprosila ochranku, aby ma odprevadila k autu.
Auto tam stále stálo, akoby na mňa čakalo. V sekunde, ako ma však vodič zbadal s dospelým mužom, naštartoval a už ho nebolo. Najhoršie na tom je, že som pôvodne váhala, či ísť zavolať ochranku. Myslela som si, že som len paranoidná. Týmto by som rada odkázala všetkým ženám – radšej buďte paranoidné, ako… veď viete čo.
4. Pracujem na hotelovej recepcii a sem-tam ťahám nočné. Aj včera som jednu mala. Uprostred noci prišiel na recepciu muž. Chvíľu som na ňom nevidela nič zvláštne, no potom som si to všimla. Zo zápästí mu kvapkala krv a v ústach cmúľal žiletku. Podišiel ku mne a slušne sa ma spýtal, či môže z recepcie zavolať svojej priateľke. Po konci telefonátu sa usmial, poďakoval a odišiel.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
