Tento svet je strašne múdry. Máme stroje, ktoré za nás počítajú, máme stroje, ktoré opravujú gramatiku, ktoré za nás robia prakticky všetko. Dvomi klikmi sa vieme dostať ku akejkoľvek informácii. A predsa nevieme všetko a veríme mýtom, ktoré vôbec nie sú pravdivé.
1. Alkohol sa pri varení vyparuje
Troška červeného vínka do jedla, to je len na chuť, veď sa to vyparí. Na chuť to možno je, no s tým vyparovaním to nie je tak celkom pravda. Určitá časť alkoholu tepelným spracovaním vyprchá, no v závislosti od konkrétnej prípravy môže byť táto časť veľmi malá.
Napríklad po flambovaní vo výslednom jedle ostáva až 75% alkoholu. Po hodine pečenia či varenia jedlo stále obsahuje 25% alkoholu, po dvoch hodinách desať.
2. Koláčiky šťastia sú súčasťou čínskej kuchyne
Kde čínske koláčiky šťastia nabrali prívlastok čínske, naozaj nevedno. S Čínou a jej tradičnou kuchyňou toho majú asi toľko spoločného ako Danko a zmysluplná vetná skladba.
Koláčiky s drobným proroctvom vo vnútri boli vynájdené v Japonsku a Japonci boli tí, ktorí ich počínajúc Spojenými štátmi predstavili svetu. V Číne sú raritou a paradoxne ich tam považujú za symbol americkej kuchyne.
3. Polícia čaká 24 hodín, či sa nezvestný neobjaví
Vidíme to v každej kriminálke, americkej či domácej. Vystrašení rodičia prichádzajú na políciu, oznamujú, že ich ratolesť sa nevrátila domov a nedvíha telefón, majú strach, či sa jej niečo nestalo. Predkladajú hororové scenáre, hovoria, že takéto správanie nie je vôbec bežné, no polícia má ruky zviazané. Prečo? Pretože dvadsaťštyri hodín.
To, že polícia vyhlási pátranie po zmiznutej osobe až po celom dni čakania, je mýtus. Ak existuje vážne podozrenie, že je osoba naozaj nezvestná, polícia začne konať hneď. Neriskuje, že po 24-hodinovom odklade bude už dávno neskoro. Minulý rok na tento fakt apelovala na svojom facebookovom profile aj Polícia Slovenskej republiky, ktorá mala na vlastné oči možnosť vidieť prípady, v ktorých mal tento filmový hoax takmer fatálny dopad.
4. Budha mal kilečká navyše
Budha nebol obézny. Ten tučný vysmiaty chlapík, ktorý sa objavuje na budhistických soškách, nie je Budha, hoci si ho s ním ľudia pomerne často pletú. Je to muž menom Budai, ľudový hrdina a mních, ktorý žil zhruba v desiatom storočí na území kráľovstva Wuyue. Na sochách je väčšinou ovešaný šperkami, čo dôverne odráža jeho skutočnú excentrickú náturu.
5. Čierny opasok značí v bojových umeniach profíka
Čierny opasok značí profíka a kto ho má, ten ti vie poriadne nakopať zadok. Akože naozaj poriadne, tak na štýl Jackieho Chana v jeho najúspešnejších filmoch. V niektorých prípadoch je to pravda, no nie je to pravidlom.
V niektorých bojových športoch je čierny opasok vrcholom tréningu, no sú aj také, v ktorých táto farba označuje skrátka len kompetenciu, spôsobilosť vykonávať ho. Tým je napríklad džudo. Skúsenejší v tomto bojovom umení dostávajú bielo červené opasky, tí najlepší majú čisto červené.
6. Veľký čínsky múr vidno aj z vesmíru
Veľký čínsky múr má byť údajne jedinou, človekom vytvorenou, záležitosťou, ktorú možno pozorovať až z Mesiaca. Bolo by milé, keby to bola pravda… lenže nie je. Žiaden astronaut z programu Apollo nikdy nenahlásil, že by bolo niečo také z vesmíru viditeľné. Zato vysvietené veľkomestá? Tie jednoznačne vidno.
7. Býky irituje červená farba
To, čo býka naozaj štve, nie je látka červenej farby, ktorou naňho toreador máva. Je ňou samotný toreador. Jeho správanie vníma býk ako hrozbu, čo ho priamo nabáda k útoku. Býk patrí medzi dobytok a dobytok vníma farby inak ako človek. V jeho ponímaní teda červená farba nie je vôbec výrazná.
8. Psy sa potia prostredníctvom slín
U človeka je potenie spojené s procesom ochladzovania organizmu. Len čo vykuknú prvé slnečné lúče, začnú sa nám pod pazuchami tvoriť mapy všetkých kontinentov sveta a v MHD-čke je zrazu nemožné slobodne dýchať. U psov je to inak. Spotené pazuchy by sme u nich v lete hľadali márne. No čo by sme márne nehľadali? Otvorené papule plné slín.
To je príčinou, prečo množstvo ľudí verí, že psie sliny sú vlastne pot. Psy skutočne majú potné žľazy na jazyku, no primárne sa koncentrujú na ich labkách – tie sú miestom, kde sa potia najviac. Potenie v ich prípade však nie je také nevyhnutné ako u ľudí, pretože psy telesnú teplotu regulujú prostredníctvom dychčania.
9. Zlatá rybka si pamätá len posledných 10 sekúnd
„Máš pamäť ako akváriová rybička“ nie je zase taká veľká urážka. Priemerná zlatá rybka si totiž pamätá veci minimálne päť mesiacov. Problematike sa venovalo hneď niekoľko rôznych štúdií, z ktorých jedna sa rozhodla zistiť pravdu pomocou páky.
Vedci umiestnili do akvária páčku. Keď za ňu rybka zaťahala (nepýtajte sa ma, ako rybka ťahá za páčku, ďakujem), dostala jedlo. Rybka sa naučila, že páčka znamená jedlo. Začala sa k nej vracať každý deň, o takom istom čase, keď bola hladná.
10. Žraloky nemôžu dostať rakovinu
Tomuto mýtu vďačíme dvojici spisovateľov a marketingových expertov, I. William Lane a Linda Comac, ktorí v roku 1992 publikovali knihu s názvom Sharks don’t get cancer (žraloky nemajú rakovinu). Cieľom knihy nebolo objasniť, prečo žraloky nemôžu dostať rakovinu, dokonca sa v nej písalo, že ju dostať môžu. Len sa to deje veľmi zriedkavo.
Jej cieľom bolo zvýšiť predaj magického produktu – prášku zo žraločích chrupaviek. Tie mali údajne toto závažné ochorenie (a mnohé iné) liečiť. Dodnes neexistuje žiadna vedecky podložená evidencia, ktorá by potvrdzovala blahodárne účinky žraločích chrupaviek na ľudské zdravie. To ale Laneovi žily netrhalo a o štyri roky neskôr sa stal spoluautorom ďalšej bravúrnej literárnej perly – Sharks still don’t get cancer (žraloky stále nemajú rakovinu).
11. Námesačných ľudí treba nechať tak
Určite ste už počuli o tom, že sa námesační ľudia za žiadnu cenu nesmú budiť. Táto informácia korení ešte v staroveku, keď ľudia verili, že duša človeka počas spánku telo opúšťa. Prebudiť ho počas námesačných pochôdzok by znamenalo, že sa doň už nikdy nevráti. Dnes už ale vieme, že toto tvrdenie má od pravdy ďaleko.
Najefektívnejšie je námesačného človeka nasmerovať naspäť do postele. Kto už mal s niečím takým dočinenia, vie, že nie vždy je to také prosté. V takom prípade ho treba zobudiť. Bude síce trochu dezorientovaný a zmätený, no určite z neho neostane len telesná schránka bez duše. Táto alternatíva je omnoho bezpečnejšia ako keby si mal v stave nevedomosti nejako ublížiť.
12. Kačacie kačkanie sa neozýva
Každé zviera má svoj charakteristický zvuk, vďaka ktorému ho možno spoznať na kilometre. Mačky mňaukajú, psy štekajú, kravy zase mučia a všetky tieto zvuky majú jednu vec spoločnú – ozývajú sa. Tak prečo by na tom kačkanie kačice malo byť inak? Čo robí tento zvuk natoľko výnimočným, že sa neozýva? Odpoveď je prostá – nič.
Kačkanie tvorí ozvenu rovnako, ako každý iný zvuk. Mýtus o tom, že nie, vyvrátilo už niekoľko vedeckých oddielov, mimo iného aj ten zo Salfordskej univerzity v Spojenom kráľovstve. Tamojšie akustické oddelenie si zobralo na mušku kačku Daisy. Po podrobnej analýze zvukov, ktoré vydávala, dospeli k jasnému záveru.
Kačkanie sa ozýva. Za určitých podmienok zreteľne, za iných je pre ľudské ucho takmer nepočuteľné. No v každom prípade nie je žiadnou zvukovou výnimkou a jeho ozvena skutočne existuje.
Zdroje: thoughtco.com, livescience.com, wikipedia.org, thegoldfshtank.com, wikipedia.org
