V Bruseli sa už nejaký čas diskutuje o návrhu, ktorý môže zásadne ovplyvniť každého obyvateľa členských štátov. Hoci na prvý pohľad pôsobí ako technické opatrenie, v praxi sa môže odraziť na našich peňaženkách aj životnom prostredí. Ide o rozhodnutie, ktoré by sa mohlo stať významným zdrojom príjmu pre rozpočet Európskej únie a zároveň vytvoriť tlak na krajiny, aby sa začali správať zodpovednejšie.
Návrh je od začiatku sprevádzaný ostrou kritikou aj obavami. Výrobcovia technológií varujú pred zdražovaním, politici upozorňujú na komplikovanú realizáciu a spotrebitelia sa začínajú pýtať, koho sa zmena dotkne najviac. Až neskôr sa ukazuje, že nejde len o rozpočtové čísla, ale aj o spôsob, akým sa staráme o planétu. Téme sa venoval portál Startitup.
Nová povinnosť, ktorá môže priniesť miliardy
Podľa návrhu Európskej komisie by mal každý štát platiť za množstvo odpadu, ktoré nedokáže riadne zozbierať a spracovať. Suma je stanovená na 2 eurá za každý kilogram neodovzdaného elektroodpadu. Pri dnešných číslach by tento mechanizmus dokázal priniesť až 15 miliárd eur ročne do spoločného rozpočtu EÚ.
Komisia argumentuje, že ide o dvojitý efekt – nielen zvýšenie príjmov, ale aj jasný tlak na krajiny, aby zlepšili svoje systémy recyklácie. V Bruseli zdôrazňujú, že práve elektroodpad je jednou z najrýchlejšie rastúcich kategórií odpadu a bez výrazných krokov sa situácia môže vymknúť spod kontroly.
Odpor zo strany výrobcov
Proti návrhu sa okamžite postavili výrobcovia združení v organizácii Orgalim. Tvrdia, že takýto krok je formou dvojitého zdaňovania, pretože recyklačné poplatky sú už dávno zahrnuté v cenách spotrebičov a elektroniky.
Ak by bol zavedený nový poplatok, výsledkom by mohlo byť ďalšie zdraženie produktov. „Namiesto zavádzania nových daní by sa mali investovať peniaze do zlepšenia existujúcich zberných systémov,“ upozorňuje Orgalim. Výrobcovia sa obávajú, že európske podniky stratia konkurencieschopnosť voči firmám mimo Únie, ktoré takýmto pravidlám podliehať nemusia.
Politická dilema a otvorené otázky
Návrh však ešte nemá vyhraté. Európsky parlament je rozdelený – časť poslancov vidí v opatrení cestu k čistejšiemu prostrediu, iní ho považujú za nespravodlivé. Prečo by mal byť prísny poplatok zavedený iba na elektroodpad, keď iné druhy odpadu podobným spôsobom postihované nie sú?
Zavedenie poplatku by si vyžadovalo aj nový systém monitorovania a kontroly, čo znamená ďalšie administratívne náklady pre členské štáty. Pre mnohé vlády, ktoré už teraz zápasia s byrokraciou, môže byť práve toto rozhodujúci argument proti.
Slovensko a realita čísel
Na Slovensku sa ročne vyprodukuje približne 60-tisíc ton elektroodpadu. Podarí sa však recyklovať len časť. Ak by bol návrh EÚ schválený, Slovensko by čelilo vysokým finančným záväzkom, ktoré by sa napokon mohli preniesť na spotrebiteľov.
Prakticky by to mohlo znamenať, že ceny elektroniky porastú a bežný človek by pocítil dôsledky priamo vo svojej peňaženke. Pre vládu by to zároveň znamenalo tlak na to, aby zlepšila systém zberu, motivovala ľudí k odovzdávaniu starých zariadení a hľadala nové riešenia, ako sa s elektroodpadom vysporiadať.
Kam smeruje budúcnosť?
Európska únia má do roku 2030 ambiciózny cieľ – recyklovať väčšinu elektroodpadu a minimalizovať environmentálnu záťaž. Diskusia o novom poplatku preto nie je len o peniazoch, ale aj o tom, či dokážeme naplniť ekologické záväzky.
Budúce mesiace ukážu, či návrh prejde, alebo zostane iba na papieri. Isté je, že tlak na efektívnejšiu recykláciu sa bude len zvyšovať. A hoci výrobcovia a politici môžu mať výhrady, spotrebiteľ bude ten, kto zmenu pocíti najviac – či už v podobe vyšších cien, alebo prísnejších pravidiel pri odovzdávaní starých zariadení.
