Už je to takmer štyridsať rokov od černobyľskej jadrovej havárie, ktorá sa kvôli choromyseľnosti istých jednotlivcov a systému mohla stať osudnou pre celý kontinent. Našťastie sa zasiahlo včas a radiáciu bolo možné zastaviť od toho, aby sa rozšírila do ešte väčšej vzdialenosti. Radiácia z explodovaného reaktoru však najviac postihla blízke okolie, ktoré sa dnes považuje za zakázanú zónu. Web BBC informoval, že aj po tak dlhom čase sa objavujú nové živočíchy a mutácie, ktoré Černobyľ nazývajú svojím domovom a kvôli jeho zamoreniu pôsobia ako zo sci-fi.
Černobyľská katastrofa sa stala inšpiráciou pre mnohé filmy, seriály, videohry, knihy, diskusie a hlavne objavy. Nedávno sme ťa informovali o tom, ako sa po areáli pohybujú modré psy. Tentokrát však ide o ešte niečo výraznejšie a podivnejšie.
Ide o plesne, ktoré nielen prežívajú v prostredí s vysokou radiáciou. Niektoré ich kmene sa na rádioaktívne zdroje doslova aktívne zameriavajú a rastú rýchlejšie, keď sú vystavené žiareniu. Tento objav ukazuje, že život dokáže nachádzať nečakané spôsoby, ako sa adaptovať na extrémne podmienky.
Pleseň, ktorá zbožňuje radiáciu
Pleseň, odborným názvom Cladosporium sphaerospermum, bola testovaná v 47 rôznych kmeňoch. Len deväť z nich vykazovalo schopnosť aktívne vyhľadávať rádioaktívne prvky, čo naznačuje, že schopnosť využívať žiarenie nie je univerzálna, ale špecifická pre určité kmene. Tieto kmene sa pritom správajú takmer ako organizmy, ktoré „kráčajú“ za zdrojom energie, hoci bežný prístup k potrave im chýba.
Vedci zistili, že plesne dokážu premieňať gama žiarenie – najintenzívnejší a najnebezpečnejší typ žiarenia z jadrových reakcií – na chemickú energiu. Podobne ako rastliny využívajú slnečné svetlo pri fotosyntéze, tieto huby premieňajú žiarenie na látky potrebné pre rast a opravy buniek. Tento jav výskumníci pracovným názvom označili ako radiosyntéza.
Kľúčovú úlohu pri radiosyntéze zohráva pigment melanín, ktorý huba obsahuje. Gama žiarenie zasahujúce melanín rozvlní jeho elektróny a na atómovej úrovni vytvorí chemickú energiu. Tento proces umožňuje hubám rásť aj v prostredí, kde by iné formy života zlyhali, a vysvetľuje, prečo sa niektoré kmene zdajú „priťahované“ k rádioaktívnym zdrojom.
Černobyľ a jeho využitie
NASA údajne skúma, či by z tejto unikátnej plesne mohli vyrábať ľahké stavebné materiály, ktoré by základne na Mesiaci alebo Marse chránili pred kozmickým žiarením efektívnejšie než olovené štíty. Na ISS huby pri expozícii vesmírnemu žiareniu rástli až 21-krát rýchlejšie a zároveň znižovali prienik žiarenia do susedných materiálov. Čo to znamená? Tieto organické materiály by mohli slúžiť ako ochranný obal proti žiareniu.
Okrem toho vedci zverejnili výsledky štúdie v časopise PLOS One, podľa ktorej C. sphaerospermum dokáže zachytávať a neutralizovať rádioaktívne častice, čím znižuje ich koncentráciu v okolí.
Zakázaná zóna okolo Černobyľu, kde bol objav uskutočnený, má rozlohu približne 48 km² a zostáva prevažne opustená. Po katastrofe bolo celé obyvateľstvo evakuované a príroda si pomaly preberá späť územie. Objav plesní ukazuje, že život môže nielen prežiť extrémne podmienky, ale dokonca ich využiť ako zdroj energie – čo otvára nové možnosti pre biológiu, vesmírny výskum aj environmentálne technológie.
