Českí ústavní činitelia, politici a inštitúcie si v utorok pripomenuli 173. výročie narodenia jedného zo zakladateľov Československej republiky a jej prvého prezidenta Tomáša Garriguea Masaryka. Podľa predsedu Senátu Miloša Vystrčila prichádza so zvoleným prezidentom Petrom Pavlom nádej, že nová hlava štátu bude opäť „humánna a schopná robiť premyslené kroky“, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
„Presne pred dvomi rokmi som tu na Twitteri vyslovil želanie, že by sme na čele štátu opäť potrebovali človeka humánneho a schopného robiť premyslené kroky. Zdá sa, že veľká nádej prichádza,“ napísal na sociálnej sieti Vystrčil.
Predsedovia oboch komôr parlamentu si pamiatku československého štátnika, filozofa, sociológa a pedagóga pripomenuli najprv pri rodinnom hrobe Masarykovcov v obci Lány a neskôr na Hradčanskom námestí v Prahe, kde má bývalý prezident sochu.
Podľa predsedníčky Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Markéty Pekarovej Adamovej patrí Masaryk medzi najvýznamnejšie osobnosti českej histórie. „Sníval o štáte, v ktorom si budeme o svojom osude rozhodovať sami a kde vlastenectvo bude prejavom lásky k vlastnému národu, nie nenávisti k iným,“ napísala na Twitteri. Dodala, že tieto ideály môže udržiavať každý. Rezort obrany pripomenul, že Masaryk sa zvykne nazývať aj prezidentom-osloboditeľom. „Veľmi dobre vedel, že k našej slobode potrebujeme mať vlastnú, dobre vycvičenú armádu,“ dodalo ministerstvo.
Tomáš Masaryk sa narodil 7. marca 1850 v Hodoníne, jeho otec bol pôvodom Slovák. Vyštudoval klasickú filológiu na Filozofickej fakulte Viedenskej univerzity. Oženil sa s Američankou Charlottou Garriguevou a ako prejav rovnoprávnosti voči nej prijal jej rodné priezvisko. Štyrikrát za sebou bol zvolený za hlavu štátu a na Pražskom hrade úradoval 17 rokov. Od roku 1914 do roku 1937 ho celkovo 17-krát navrhli na Nobelovu cenu za mier.
