Do rúk sa nám dostala veľmi zaujímavá kniha, o ktorej obsah sme sa s vami chceli podeliť. Ide o titul Cesta do budúcnosti z pera sovietskeho autora Vasilija Dimitreviča Zacharčenka. V ZSSR bola vydaná v roku 1952 a v slovenskom preklade sa objavila o rok neskôr.
O čo ide? Ako naznačuje názov, Cesta do budúcnosti čitateľovi predstaví víziu bližšie nešpecifikovanej budúcnosti. V jednotlivých kapitolách čitateľ navštívi sovietske podniky z rôznych odvetví a zoznámi sa s technologickými divmi, ktoré vedci a inžinieri priniesli na svet. Sovietska utópia je vždy optimistická!
Presne ako sa dá od knihy z tohto obdobia čakať, je naplnená ideológiou a komunistickou propagandou. Neustále sa objavujú citáty od Lenina a je zdôrazňované, že šťastnú budúcnosť môže ľudstvu zaručiť jedine Sovietsky zväz a jeho neomylná komunistická strana. Počas Stalinovej éry spisovatelia inú možnosť nemali, bez ohľadu na osobné presvedčenia.
Ako si budúcnosť predstavoval sovietsky človek pred sedemdesiatimi rokmi? Ktoré z jeho predpovedí sa naplnili?
Energetika
Zacharčenko absolvoval Moskovský energetický inštitút a v jeho tvorbe je tento fakt veľmi viditeľný. Novým procesom v energetike je venovaná podstatná časť knihy (možno aj väčšina) a je badať, že autor je v tejto téme ako doma. Treba povedať pravdu, že pre bežného čitateľa to nemusí byť veľmi atraktívne.
V dobe, keď kniha prišla na svet, boli najrozšírenejším zdrojom elektrickej energie uhoľné elektrárne. Autor vo svojej vízii predstavuje viaceré „nové uhlia“ – veterné, vodné, solárne, atómové, prílivové elektrárne. Z dnešného pohľadu pôsobí smiešne, že každý tento zdroj je v knihe prezývaný ako uhlie určitej farby. Solárne elektrárne sú „žlté uhlie“, vodné „modré uhlie“ atď.
Výroba elektrickej energie sa v priebehu rokov poriadne diverzifikovala a dnes sa veľmi propagujú tzv. zelené zdroje elektriny – predovšetkým veterné a solárne elektrárne. V oblasti energetiky sa autorove predpoklady väčšinou skutočne naplnili.
„Inžinieri vypracovali metódu obnovenia starých naftových prameňov, považovaných za vyčerpané.“ Táto veta je zbožným prianím mnohých. Vo svete, ktorý predstavuje Cesta do budúcnosti, sa sovietskym vedcom podarilo obnoviť neobnoviteľné zdroje. Autor tento bod nijako nerozvádza, zrejme preto, že sám si nedokáže detailne predstaviť, ako by sa takéto čosi dalo dokázať.
Ďalšou bizarnou predstavou sú podzemné sady v baniach. Baníci budúcnosti si jednoducho povedali, že v baniach to bude krajšie, ak tam porastú kvetinky a stromčeky. Preto za pomoci umelého osvetlenia a ďalších zariadení vybudovali umelý ekosystém, plný života. Priamo v podzemných priestoroch baní.
Doprava
Bežné cestné vozidlá v knihe disponujú dvomi vlastnosťami – poháňa ich elektromotor a sú schopné automatického riadenia. Dnes sa takéto autá už pohybujú po našich cestách a ich významným výrobcom je napríklad spoločnosť Tesla. V Zacharčenkovej vízii sa autá nabíjajú počas pohybu na vozovke. Ani to pre nás nie je sci-fi a v súčasnosti sa aj takéto technológie už testujú.
Ďalším dopravným prostriedkom spomenutým v knihe je autogyro alebo gyrokoptéra. Ide o drobné jednomiestne helikoptéry, ktoré sa vyrábajú aj v našej súčasnosti, nie sú však veľmi rozšírené. Podľa Zacharčenka sa však autogyrá mali stať bežným dopravným prostriedkom, ktorým sa človek vyberie do práce či na návštevu starej mamy.
Domácnosti a vozidlá v sovietskej predstave o budúcnosti sú vybavené zariadením „pre úpravu vzduchu, ktoré vyrábalo v miestnostiach rovnaký príjemný chládok.“ Dúfajme, že raz preň niekto vymyslí jednoduchší názov! Najlepšie začínajúci sa na písmeno k.
Automatizácia
Viackrát spomínaným motívom je automatizácia. Zacharčenko správne predpokladá, že manuálna práca robotníkov bude nahradená automatickými strojmi, ktorých práca bude presnejšia, rýchlejšia a ďaleko efektívnejšia. Táto zmena sa bude dotýkať prakticky všetkých segmentov výroby v priemysle a poľnohospodárstve.
Tento proces môžeme sledovať na vlastné oči. Žiaľ, pre Slovensko to nie je dobrá správa. Podľa výskumu OECD majú Slováci nebezpečne vysokú šancu prísť o prácu z dôvodu robotizácie. Vysvetlenie je jednoduché – väčšina slovenského hospodárstva sa opiera o zopár automobiliek, ktoré majú vysoký potenciál nahradiť zamestnancov strojmi.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
