9. Mal som let s prestupom. Na miesto prestupu som dorazil o druhej ráno, na imigračnom ani nohy, žiadne písomné inštrukcie a môj mozog už prestával fungovať. Po hodine sedenia na lavičke ku mne podišiel nejaký chlap s tým, že tu pracuje a pomôže mi, ak mu dám svoj pas a informácie o lete.
Všetko som mu dal… a on odišiel. V tej rane mi došlo, že som pravdepodobne urobil životnú chybu a už svoj pas v živote neuvidím. V momente, ako som sa zmieril s tým, že budem žiť ako Tom Hanks vo filme Terminál (2004), sa ale vrátil a odprevadil ma k môjmu druhému letu. Bola to veľmi zvláštna skúsenosť, ale aspoň všetko dobre dopadlo.
10. Moja chyba nie je špecifická, ale predsa stojí za zmienku – nedostatočné plánovanie. Toľko času som premárnila v rôznych krajinách hľadaním miest, ktoré reálne stoja za návštevu. Niekedy je improvizovanie zábava, inokedy totálna strata času.
11. V Taliansku som si na cestu do susedného mesta zvolil taxík namiesto autobusu. Osudová chyba. Za 10-minútovú jazdu som zaplatil 45 eur a skoro ma na mieste trafil šľak.
12. Predpokladal som, že vlaky vo Švédsku sú relatívne bezpečné, a dal som si ruksak do úložného priestoru nad hlavou. Bol v ňom drahý foťák aj laptop. Zhruba niekde pri Kodani (išiel som z Göteborgu) som si všimol, že ruksak je preč.
13. Zabookoval som letenky na medové týždne na deň svadby. Tento omyl ma stál viac ako dvetisíc eur.
14. Netušil som, že niektoré krajiny požadujú, aby bol pas platný ešte 6 mesiacov po prílete. Pristál som na Bali a SBS-kári ma okamžite odtiahli do vypočúvacej miestnosti, kde sa ku mne niekoľko hodín správali ako ku kriminálnikovi. Po vyše 30-hodinovej ceste ma chceli otočiť naspäť a dali sa ukecať len po tom, čo som im zaplatil 1 200 dolárov.
15. Pred výstupom na horu v Indii som si nerozchodila turistické topánky. Bola som sama, takže mi neostalo iné ako rozložiť na noc stan, nech si nohy trochu oddýchnu, a vrátiť sa až na ďalší deň. Tie otlaky ma cestou dolu takmer zabili, ale vykompenzoval to nádherný výhľad.
16. Podarilo sa mi zablúdiť a vyjsť naspäť na letisko v USA bez toho, aby som prešiel cez imigračné. Mal som tam mať len prestupný let. Nevedel som, čo robiť, tak som zastavil chlapa, čo vyzeral, že tam pracuje, a povedal mu: „Počujte, mňa to naozaj mrzí, ale ja som tu asi ilegálne a nemám víza.“ Musel som mu ukázať, ako som sa tam dostal, aby mi uveril, že to bola náhoda.
