V histórii umenia nájdeme mnoho rôznych smerov a štýlov, ale len máloktorý bol taký radikálny ako dadaizmus. Odmietol estetiku, krásu či vznešenosť, ktorá sa k umeniu dovtedy viazala, a na piedestál vystavil nezmysel, chaos, absurditu a nihilizmus.

Dadaisti mali zmysel pre škandály a dokázali svoje okolie poriadne provokovať. Ako vlastne tento smer vznikol, čo bolo jeho cieľom a aký mal vplyv na svetové umenie?

Vznik

Dadaizmus (alebo aj Dada) bolo avantgardné umelecké hnutie (jeho zástancovia ho označovali ako antiumenie), ktoré založila skupina výtvarníkov a básnikov v roku 1916. Dokonca máme aj presný dátum a miesto: 5. február v Kabarete Voltaire vo švajčiarskom Zürichu. Jedným z hlavných iniciátorov hnutia bol rumunský básnik Tristan Tzara.

O tom, ako vznikol jeho názov, sa vedú debaty. Buď si slovo dada proste vymysleli, obľúbená je aj historka, že proste náhodne otvorili francúzsko-nemecký slovník a zabodli doň nôž. Čepeľ ukázala práve na slovo Dada, ktoré vo francúzštine znamená hračkárskeho hojdacieho koníka.

Dadaisti sa inšpirovali smermi ako futurizmus, kubizmus či expresionizmus, ale aj autormi, v ktorých videli svojich predchodcov: k nim patrili najmä Arthur Rimbaud či Comte de Lautréamont. Prvý manifest dadaizmu spísal básnik Hugo Ball v roku 1916.

Nech žije anarchia!

Dadaisti odmietli akúkoľvek logiku či plán v umení. Odmietali estetiku aj podliezanie čitateľom či divákom. Hlásali radikálnu anarchiu, rozrušovanie akýchkoľvek pravidiel, spontánnosť, nezmysel a absolútnu slobodu. Častý bol aj príklon k nihilizmu a pesimizmu. Prečo?

Dadaizmus sa zrodil z inferna prvej svetovej vojny. Išlo o dovtedy najväčší a najkrvavejší vojnový konflikt, aký ľudstvo zažilo. Dadaisti mali pocit, že všetky tie umelecké reči o vznešenosti človeka a civilizácie sa ukázali ako totálne falošné tvárou v tvár miliónom mŕtvych. Dovtedajšie umenie dadaisti teda vnímali ako pokrytecké a snobské. Dadaizmom sa snažili poukázať na nezmyselnosť života a kultúry.