Umelá inteligencia síce dobyla titulky novín, no jej najväčšia bitka sa neodohráva v kóde, ale v účtovných knihách. Zatiaľ čo svet fascinovane sleduje nové schopnosti chatbotov, analytici bijú na poplach. Finančná realita totiž začína predbiehať technologický optimizmus a naznačuje, že éra „peňazí zadarmo“ pre AI start-upy sa nezadržateľne končí. Na čele tohto existenčného boja stojí OpenAI – firma, ktorá revolúciu spustila cez aplikáciu ChatGPT, no teraz riskuje, že sa stane jej najprominentnejšou obeťou, informuje web Techbyte.
Nad budúcnosťou spoločnosti pod vedením Sama Altmana sa sťahujú mračná. Renomovaný ekonóm Sebastian Mallaby z denníka New York Times prišiel s mrazivou prognózou: ak OpenAI nenájde nový, masívny zdroj príjmov, hotovosť jej môže dôjsť už v polovici roku 2027. Máme teda necelých 18 mesiacov na to, aby sme zistili, či je generatívna inteligencia udržateľným biznisom alebo len najdrahším technologickým experimentom v dejinách.
Umelá inteligencia stojí dosť veľa peňazí
Čísla, ktoré unikajú z finančných analýz, sú priam astronomické. Očakáva sa, že len v roku 2025 OpenAI „spáli“ na prevádzku a tréning modelov približne 8 miliárd dolárov. Skutočný horor pre investorov však prichádza s výhľadom na rok 2028, kedy by sa ročné náklady mohli vyšplhať až na dychberúcich 40 miliárd dolárov. Problémom je, že ziskovosť je podľa pesimistických odhadov v nedohľadne minimálne do roku 2030, čo vytvára nebezpečnú finančnú priepasť.
Zatiaľ čo Sam Altman operuje s víziami o biliónových investíciách do infraštruktúry, experti z Bain & Company varujú pred „čiernou dierou“. Celoodvetvový deficit v segmente AI by mohol dosiahnuť hĺbku až 800 miliárd dolárov. Tento nepomer medzi nákladmi na výpočtovú silu a reálnymi výnosmi naznačuje, že trh precenil rýchlosť, akou sa umelá inteligencia dokáže zaplatiť sama.
V tomto nerovnom boji má obrovskú výhodu takzvaná „stará garda“ technologických gigantov. Microsoft, Google či Meta disponujú luxusom, ktorý OpenAI chýba. Majú funkčné a extrémne ziskové stroje na peniaze v podobe cloudu a reklamy. Tieto korporácie môžu vývoj AI dotovať zo svojich prebytkov celé roky, zatiaľ čo OpenAI je životne závislá od nálad externých investorov a ich ochoty liať miliardy do „studne bez dna“.
ChatGPT v problémoch
Situáciu komplikuje aj prelietavosť bežných používateľov. Väčšina ľudí vníma AI ako užitočnú hračku, pokiaľ je zadarmo. Analytici upozorňujú, že lojalita zákazníkov je minimálna. Ak OpenAI zavedie prísnejšie limity alebo zvýši predplatné a prinesie do umelej inteligencie reklamy, bariéra prechodu ku konkurencii (ktorá často ponúka podobný výkon) je takmer nulová. Trh je presýtený alternatívami, čo podkopáva snahy o rýchlu monetizáciu.
Jedinou nádejou na záchranu sa zdá byť prechod k takzvanej „agentickej AI“. Ide o víziu inteligentných asistentov, ktorí sa tak hlboko integrujú do životov a dát používateľov, že ich opustenie by bolo bolestivé a nepraktické. Ak by bot poznal tvoje ciele, emócie a nákupné zvyky lepšie než ty, stal by si sa „zajatcom“ jeho ekosystému. Problémom však zostáva fakt, že vývoj takejto úrovne inteligencie vyžaduje ďalšie miliardy, ktoré firma momentálne páli rekordným tempom.
Irónia osudu podčiarkuje rozdiel medzi minulými a súčasnými gigantmi. Keď na burzu vstupovalo Saudi Aramco, ponúkalo investorom podiel na reálnom zisku z ropy. OpenAI pri svojom poslednom investičnom kole v hodnote 40 miliárd dolárov ponúka „iba“ prísľub technológie, ktorej ekonomická návratnosť je stále v rovine teórií. Altmanov talent na získavanie kapitálu je síce fenomenálny, no ani on nedokáže donekonečna ohýbať zákony matematiky.
