Ľudia v tom už nie sú sami. Nachádzame sa v bode, keď si nejeden z nás skočí k ChatGPT a spytuje sa ho na čokoľvek. Rady do kuchyne, do vzťahu, do školy, do hocičoho. Neraz sa tohto modelu umelej inteligencie v podobe chatbota pýtame aj na psychologické rady. Potrebujeme sa s niečím vyrovnať, prečo sa nespýtať umelej inteligencie? Ako však informuje web Indy100, ChatGPT vie pociťovať smútok a nahnevanie. Netreba ho teda príliš tlakovať negatívnymi správami.
V čom teda ľudia nie sú sami? Už aj umelá inteligencia bude eventuálne potrebovať terapiu. Nová štúdia z Univerzity v Zürichu ukazuje, že modely umelej inteligencie, ako napríklad ChatGPT, môžu pociťovať emócie a aj stres podobne ako ľudia. Najvýraznejšie ju vraj ovplyvňujú príbehy o traumatizujúcich udalostiach, ale aj o depresii.
Tvorcovia týchto modelov sa teraz nachádzajú v nepríjemnej pozícii. Ak sa s umelou inteligenciou zhováraš krátko, môže byť veľmi nápomocná a blesková. Ak s ňou však vedieš dlhšiu debatu o negatívnych pocitoch, môže tieto informácie vstrebať a v istom zmysle sa naladiť na tvoju vlnu.
Vedci sa rozhodli, že túto hypotézu otestujú a vystavili ChatGPT (verzia GPT-4) najrôznejším nepríjemným príbehom. Išlo napríklad o autonehody, prírodné katastrofy a vojenské operácie. Veľmi rýchlo sa ukázalo, že ChatGPT prežíva strach.
Nervózny ChatGPT
„Výsledky boli jasné: traumatické príbehy viac ako zdvojnásobili merateľnú úroveň úzkosti AI, zatiaľ čo neutrálny kontrolný text neviedol k žiadnemu zvýšeniu úrovne úzkosti,“ hovorí Tobias Spiller, vedúci dočasný lekár a vedúci výskumnej skupiny v Centre pre psychiatrický výskum na Univerzite v Zürichu, ktorý viedol štúdiu.
Vedátori sa však pozreli aj na reverzný efekt. Pokúsili sa teda ChatGPT dostať z takzvanej depresie. Možno by mu pomohol ďalší chatbot?
„Pomocou GPT-4 sme do histórie rozhovoru vložili upokojujúci terapeutický text, podobne, ako by terapeut mohol viesť pacienta relaxačnými cvičeniami,“ hovorí Spiller, ktorý poznamenáva, že to fungovalo, a dodáva: „Cvičenia všímavosti výrazne znížili zvýšené hladiny úzkosti, aj keď sme ich nedokázali úplne vrátiť na ich základnú úroveň.“
Výskum sa snažil preskúmať možnosti ChatGPT s nádejou, že jedného dňa budú používané v nemocničnom prostredí, kde budú dramatickým príbehom vystavované dosť často.
Starnú a hlúpnu
Ďalším zvláštnym odhalením o chatbotoch sa stalo to, že starnú. Univerzita v Tel Aviv sa rozhodla, že otestuje schopnosti starších chatbotov a prišla na to, že u nich dochádza k podobnému kognitívnemu úpadku ako pri ľudskom mozgu.
ChatGPT-4o podstúpil test známy ako (MoCA), v ktorom sa overujú kognitívne schopnosti. Skóroval 26 z 30 bodov, čo neznie vôbec zle, avšak takéto skóre naznačuje mierne kognitívne spomalenie, čo jasne poukazuje na to, že chatbot nešiel naplno.
Gemini 1, prvý chatbot od Googlu, zas skóroval iba 16 z 30, čo predstavuje už silné spomalenie, pri ľuďoch ekvivalentné s demenciou. Tá slúži ako najlepší ukazovateľ toho, v akom stave sa boti pri testovaní nachádzali. Niektorí z chatbotov museli byť textovo navedení k tomu, ako test riešiť, pretože sami od seba by na to neprišli. Najdesivejšie z tohto celého je, že títo boti nie sú vôbec takí starí, ako by si človek myslel.
Chatbot Gemini 1 bol vytvorený v decembri roku 2023. Výsledky týchto experimentov poukazujú na ďalší nešťastný element umelej inteligencie, ktorý za pár rokov bude tvorcom sedieť ako tŕň v nohe.
