9. Počas nečakanej kontroly ma manažér nahlásil za postupy, ktoré ma sám naučil. Až vtedy som zistil, že jeho metódy porušujú pravidlá, čo mi nikdy nepovedal. Výpoveď som preto podal bez dlhého váhania.
10. Vo výrobe som zažil výbuch hnevu, keď šéf hodil skrutkovač smerom k mojej hlave. Len o vlások som sa uhol a okamžite som pochopil, že tam končím. Zbalil som si veci a bez váhania odišiel.
11. Majiteľ firmy chcel, aby som prepustil kolegyňu len preto, že prišla načas. Neustále menil pravidlá a vytváral nezmyselné požiadavky na zamestnancov. Naposledy trval na tom, nech chodíme do práce ešte skôr, ako nám začne pracovný čas. Také správanie som odmietol a radšej si pobalil veci.
12. Popri škole som brigádovala ako čašníčka a potrebovala som voľno na dôležitú esej. Keď som upozornila na rozpis, manažérka mi chladne odvetila: „To, že o niečo požiadaš, ešte neznamená, že to dostaneš.“ Ja som možno nič nedostala, ale ona áno – môj vztýčený prostredník.
13. Aj po rokoch si pamätám, ako ma šéf nepustil k zomierajúcej partnerke. Tvrdil, že nemám nárok vymeškať prácu, lebo sme neboli zosobášení, čo ma úplne znechutilo. Výpoveď som podal hneď, ako to bolo možné.
14. Raz som počas cesty domov dostala panický záchvat len pri pohľade na podobné auto, aké mala moja šéfka. Vtedy mi došlo, že práca mi ničí psychiku a zdravie. Nebola to jediná príčina, no výpoveď sa stala nevyhnutným krokom.
15. Ako recepčná som chcela jeden deň voľna pre operáciu dcéry, no šéfka to odmietla. Počkala som, kým odišla na dovolenku, a následne som podala okamžitú výpoveď. Nemala som žiadne výčitky svedomia. Chaos, ktorý vo firme následne nastal, si plne zaslúžila.
16. Firma zaviedla pravidlá, ktoré nedávali zmysel a porušovali zákonník práce. Keď som na to upozornil, šéf reagoval: „Buď to budeš rešpektovať, alebo skončíš.“ Výpoveď som podal skôr, než to stihol vyriešiť on.
