11. Pri kúpe auta som vedela presne, čo chcem – motor, prevodovku, palivový systém, všetko do detailov. Predajca sa však rozhodol opýtať môjho manžela. Ten mu slušne povedal: „To auto je pre ňu, spýtajte sa jej, aký motor chce.“ Predajca sa ku mne otočil a s vážnou tvárou sa opýtal: „A aký interiér by ste chceli? Akú farbu?“
12. Predávala som dom a záujemca trval na tom, že sa chce o všetkom porozprávať s mojím mužom. Mal dojem, že peniaze a ženy nejdú dohromady. Muža nemám. A dom som o tri roky predala jeho exmanželke, ktorá ho medzičasom opustila. Karma si dala načas, ale prišla.
13. Po obhajobe dizertačnej práce na titul PhD z filozofie sa ma jeden profesor opýtal, koľko z toho mi vlastne napísal priateľ. Môj priateľ je sochár a o filozofii vie asi toľko, čo ja o oprave betónových miešačiek. Našťastie, zvyšok komisie mal viac rozumu.
14. Môj muž je vegán, ja jem všetko, čo sa nehýbe rýchlejšie než ja. V reštaurácii si objednáme – on šalát, ja steak. Čašník pred nás donesie jedlo a samozrejme, mne položí šalát. Ten istý čašník, ktorý pred chvíľou bral objednávku.
15. Išla som kúpiť auto. Predajcovi som vysvetlila, že môj muž trpí demenciou. Napriek tomu celú dobu hovoril len s ním. Auto som zaplatila, požiadala som, aby ho prepísal na mňa. Hádate správne – v papieroch bolo meno môjho muža. Takmer som vybuchla.
16. Chcela som si objednať bezpečnostné dvere. Pán na druhej strane sa najprv spýtal, kedy bude dostupný môj manžel (žiadneho nemám), potom ma skúšal z toho, či ten byt vôbec vlastním a nakoniec uzavrel, že si ich ako žena určite nebudem môcť dovoliť. Objednala som ich od niekoho, kto nežije v 19. storočí.
17. Prišla som na gynekológiu kvôli sterilizácii. Lekár ma privítal otázkou: „A čo na to váš manžel?“ Žiadneho nemám. „Tak aspoň priateľ?“ Tiež nie. A aj keby – nie je to náhodou moje telo a moja vec?
18. Zobrala som psa k veterinárovi. Vedela som, že mu niečo je – nevládal, nechcel sa hrať, ani chvostom nezamával. Povedala som to veterinárovi. Ten sa uškrnul, otočil sa na môjho muža a zahlásil: „Ženy, že? Vždy robia z komára somára.“ O pol roka neskôr pes zomrel na rakovinu.
19. Snažila som sa dohodnúť stretnutie so stavebnou firmou. Chlapík na druhej strane sa ma spýtal, či by nebolo lepšie, keby prišiel môj otec. Odpovedala som: „Môj otec je mŕtvy, takže to budete musieť zvládnuť so mnou.“ Dúfam, že sa po tomto zamyslel aspoň na minútu.
20. Mala som autonehodu a kufor auta bol dosť poškodený. Vo vnútri bolo moje náradie. Hasiči ho zachránili, položili na sedadlo spolujazdca a oznámili mi: „Náradie vášho otca alebo frajera je našťastie nepoškodené.“ Ostala som bez slov. Lebo čo na to vlastne povedať?
