9. Svokra: Môj syn sa ti venuje viac ako mne.
Ja: Bývame spolu, takže áno – trávime spolu viac času. Ale to predsa nie je súťaž, nie?
Svokra: Samozrejme, že je.
10. Uštipla môjho trojmesačného syna do nožičky svojimi dlhočiznými akrylovými nechtami. Dôvod? Chcela počuť, či sa jeho plač od pôrodu zmenil. Mala som chuť jej tie nechty vyšklbať, ale ostalo to „len“ pri tom, že dnes má k nám domov zákaz vstupu.
11. Udrela ma po hlave plechovou krhlou, ktorú sme jej s dcérou pomaľovali na Deň matiek. Vraj „čo je to za hlúpy darček, plechová krhla“. Podotýkam, že jej najväčším – a vlastne jediným – koníčkom je záhradkárčenie. Celé sa to odohralo pred očami dcéry, ktorá, pochopiteľne, začala plakať. To bolo naposledy, čo sme sa videli.
12. Prvé stretnutie so svokrou prebehlo na večeri v reštaurácii. Keď sme ju z nej viezli domov, nanominovala sa na predné sedadlo spolujazdca a nahlas sa pýtala môjho (dnes už) manžela na všetky jeho ex. „A s touto si sa kedy naposledy videl? A tejto nechceš napísať?“ vyrývala. Vtedy mi bolo do plaču, dnes by som jej už len opľula temeno.
13. Trvala na tom, že bude pri pôrode. Zatiaľ čo ja som kričala od bolesti, ona masírovala nohy môjmu manželovi.
14. Obvinila ma, že som jej natoľko závidela jej zásnubný prsteň, že som si od jej syna vydupala rovnaký. Jej zásnubný prsteň som v živote nevidela. Všetky jej manželstvá skončili fiaskom, takže ho (resp. ich) nenosí.
15. „To čo si za gazdinku?!“ vypadlo z nej, lebo sme týždeň po Vianociach iba dojedali zvyšky a ešte stále sme mali v obývačke ozdobený stromček. Vôbec jej nenapadlo, že mám plné ruky práce s jej synom, ktorý mal dva dni po Vianociach operáciu a v tom čase bol prakticky pripútaný o lôžko.
16. Snažila sa mi nanútiť bundu, lebo moje svadobné šaty boli podľa nej príliš vyzývavé. Áno, naozaj očakávala, že budem mať počas obradu na sebe jej čiernu prešívanú bundu. Podotýkam, že sme sa ani len nebrali v kostole.
