9. Manželka ma takmer dva roky dozadu opustila. Zbalila si kufre a nechala ma samého so štyrmi malými deťmi. Vždy, keď ich za niečo zahriaknem, začnú nariekať, že by radšej chceli bývať s maminkou. S maminkou, ktorá im za posledných osem mesiacov ani jediný raz nezatelefonovala, ako sa im darí.
10. Mám 3-ročné dvojičky. Každú chvíľu mi „zo srandy“ hovoria, že nie som pozvaná na ich narodeninovú oslavu.
11. Pred operáciou chrbta som musel pri chôdzi používať paličku. Môj syn mi vtedy povedal, že je to ponižujúce a nechce, aby ho so mnou videli. Snažil som sa tváriť, že ma to neranilo, no v skutočnosti to bolelo. Po operácii som si dal záväzok urobiť všetko pre to, aby som sa palice zbavil, nech sa za mňa nemusí na verejnosti hanbiť. Boli to najťažšie a najbolestivejšie mesiace môjho života, ale podarilo sa mi to – už tri roky chodím bez pomoci. Úprimne, neviem, či by som to zvládol tak rýchlo, keby ma jeho slová tak silno nenakopli.
12. Moje deti majú neustále pripomienky k môjmu vzhľadu, a priznám sa, niektoré ma vedia poriadne zasiahnuť. Minulý týždeň mi napríklad moja 5-ročná dcéra povedala, že moje ruky vyzerajú ako kopa kysnutého cesta. Nie veľmi lichotivé.
13. Moja dvanásťročná dcéra a ja sme si vždy boli blízki a do istej miery to tak stále je. No práve prechádza fázou, keď sú pre ňu priatelia stredobodom sveta. Navrhnem jej, aby sme spolu strávili čas – napríklad si pozreli film. Súhlasí, sadne si vedľa mňa, no o päť minút jej príde správa od kamarátky a odchádza do svojej izby. Chápem to, aj ja som bol v jej veku taký, no zakaždým ma to trochu zaštípe.
14. Moje deti sú už dospelé. Keď im pošlem meme alebo video, ktoré ma pobavilo, ich odpoveď je väčšinou jediné slovo: „Staré.“ Hoci viem, že to nemyslia zle, vždy sa potom cítim úplne nanič.
15. Pamätám si, ako sme s deckami hrali hru Hádaj, na čo myslím. Moja indícia bola „niečo žlté“ a môj najmladší syn bez jediného zaváhania vykríkol: „Tvoje zuby, tato!“
16. Pri každej večeri si od detí vypočujem, že ockova nová manželka varí chutnejšie jedlo ako ja. Lenže ona nevarí. Večeru objedná z reštaurácie a len ju naloží na tanier. Ja si niečo také finančne dovoliť nemôžem a ani to robiť nechcem. Dbám na to, čo moje deti jedia, a každý deň im jedlo pripravujem s láskou. Verím, že sa dočkám dňa, keď to úprimne ocenia.
Čítaj ďalej: Rodičia si zaspomínali na momenty, keď ich nezbedné deti strápnili na verejnosti
