Eduard Chmelár, bývalý radca premiéra, historik a politický komentátor, sa pravidelne vyjadruje k spoločenskému dianiu a pri formulovaní svojich názorov si servítku pred ústa častokrát nedáva. Pozornosť venuje aj kultúre či médiám, ktorým neraz adresuje ostré výhrady.
V minulosti sa takto pustil aj do STVR, ktorej vyčítal nedostatočný priestor na návštevu operného speváka Plácida Dominga v Bratislave. Rozhorčilo ho, že významné kultúrne podujatie zaradila v hlavnom spravodajstve až na záver.
Podľa Chmelára tým televízia ukázala, ako ľahko na Slovensku odsúvame umenie na okraj záujmu. „Len my trápne obnažujeme vlastnú nekultúrnosť a úpadok nadčasových hodnôt,“ odkázal vtedy.
Najnovšie sa terčom jeho kritiky podľa webu Koktejl stal očakávaný slovenský historický film Generál Golian režiséra Juraja Štepku. Snímka o jednej z kľúčových osobností Slovenského národného povstania ho výrazne sklamala, pričom na sociálnych sieťach napísal rozsiahlu kritiku, ktorá sa dotýka nejedného prvku filmu.
Tvorcom však vyčítal najmä spôsob narábania s historickými udalosťami aj celkové spracovanie príbehu. „Toto nebola pocta, ale zhanobenie pamiatky generála Goliana,“ napísal na úvod svojej recenzie a film prirovnal k zmesi fantasy, frašky, paródie a milostnej romance.
O čom je film Generál Golian?
Film Generál Golian približuje príbeh Jána Goliana, jedného z hlavných vojenských predstaviteľov Slovenského národného povstania. Sleduje obdobie pred vypuknutím SNP, prípravu ozbrojeného odporu proti n*cistom, ale aj následné potlačenie povstania, ústup do hôr a Golianovo zajatie.
Popri vojenských udalostiach sa venuje aj jeho vzťahu s manželkou Jarmilou a úlohe otca. Ukazuje tak človeka, ktorý musí zosúladiť zodpovednosť za rodinu s rozhodnutím zapojiť sa do nebezpečného odboja. Ide o hranú drámu inšpirovanú skutočnými udalosťami, čo samotný režisér neraz vyznačil.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okne„Snažili sme sa priniesť príbeh, príbeh chlapa, ktorý si zaslúžil byť na plátne, na ktorom sme nič nezmenili. Ak sme menili miesta a okolnosti niektorých postáv, nech mi to všetci prepáčia, ale toto je môj filmový Golian,“ vysvetlil Štepka.
Film už má po premiére pre obyčajných divákov a na filmovom portáli ČSFD, kde filmy a seriály hodnotia Česi a Slováci, má teraz hodnotenie 54%. Zjavne sa teda neuchytil tak, ako mnohí očakávali.
Tvorcovia historických filmov čelia ťažkým úlohám týkajúcim sa vyobrazeniu doby, držania sa skutočnosti, ale aj narábania s historickými osobnosťami. Podľa Chmelárovej recenzie to vyzerá tak, že tvorcovia zlyhali na takmer každom fronte.
Chmelár spustil dramatický útok
Eduard Chmelár vo svojej rozsiahlej recenzii napísal, že od slovenskej kinematografie už dávno nečaká nič veľkolepé, no film označil za ďalšiu premrhanú príležitosť. „Odkedy sa zameriava na spoločenské anomálie, a nie podstatné javy, víťazí v nej schematizmus kombinovaný s propagandou,“ popísal svoje pocity voči slovenskej audiovizuálnej tvorbe.
Potom napísal, že dobre rozumie tomu, že tvorcovia historických filmov niekedy popustia uzdu fantázii. „Veľmi dobre rozumiem tomu, čo je to umelecká invencia a aký je rozdiel medzi drámou a dokumentom. Ale toto, čo sme videli, je niekde na pomedzí fantasy, frašky, paródie a milostnej romance,“ napísal Chmelár.
Chmelár následne poznamenal, že tvorcovia by mali k téme SNP pristupovať omnoho zodpovednejšie, pričom poukázal napríklad na komunistický seriál Povstalecká história. Ten bol podľa neho prijateľnejší, keďže jeho tvorcovia časť histórie iba zamlčali, zatiaľ čo Generál Golian dejiny Povstania sfalšoval.
„Z Goliana urobili slabocha, z Viesta hysterického podivína a paradoxne najvýraznejším hrdinom, ktorý budil rešpekt, bol nac****cký admirál Canaris,“ napísal Chmelár.
Historické nepresnosti a šokujúce repliky
Chmelár filmu vyčíta viacero historických nepresností. Podľa neho vykresľuje Povstanie ako chaotickú vzburu vystrašených a opitých vojakov, vynecháva demokratických lídrov Lettricha či Ursínyho a jeho organizovanie pripisuje exilovej vláde namiesto Slovenskej národnej rady.
Za vymyslené označuje aj stretnutie Tisa s Golianom či údajné rodinné priateľstvo Goliana a Husáka.
Kritizuje tiež podmienky, v akých film zobrazuje väznenie Goliana a Canarisa. „Hromada somarín, ako napríklad, že Golian a Canaris obývali v koncentráku priestrannú celu, v ktorej mali postele s matracmi, čisté biele košele, dobré jedlo, kvalitné víno a knihy.“ Zajatie generálov v Pohronskom Bukovci podľa neho tvorcovia zase premenili na westernovú frašku.
Najviac ho pobúrila replika Golianovej manželky, ktorá návrat z Ruska vysvetľuje slovami: „Necítim sa tu bezpečne. Moskva je plná Rusov.“ Chmelár tvrdí, že sa v skutočnosti vrátila až po vojne. Tvorcom preto ironicky odporučil, aby podobné dialógy zostrihali do samostatných vtipov, s ktorými by podľa neho uspeli viac.
Pod jeho recenziou na sociálnej sieti sa začali kopiť reakcie ľudí, pričom väčšina mu dávala za pravdu. Objavili sa však aj kritické reakcie, na ktoré Chmelár reagoval v ďalšom príspevku.
Reakcia na pobúrenie
Chmelár sa k filmu vrátil aj v ďalšej reakcii, v ktorej odmietol výčitky, že na jeho hodnotenie nemá potrebné skúsenosti. Pripomenul svoje historické vzdelanie aj scenáristickú prácu na dokumentoch pre Slovenskú televíziu.
„Nehodnotil som ich herecké výkony, ale prácu s historickými faktami,“ zdôraznil. Kritikov zároveň vyzval, aby namiesto osobných útokov reagovali na jeho argumenty.
Podľa Chmelára nemožno nepresnosti pri spracovaní takej významnej udalosti, akou bolo SNP, ospravedlňovať umeleckou slobodou. Odmietol aj obhajobu, že ide iba o fikciu, a spochybnil nádej tvorcov, že snímka mladým priblíži dejiny.
„Keď si chcú vytvoriť vlastný názor, nech si ho sformujú z fundovaných kníh, a nie z filmu, ktorý ich balamutí o veciach, ktoré sa nestali,“ odkázal.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneHistorik zároveň upozornil na riziko, že diváci bez dostatočných vedomostí prijmú filmový príbeh ako skutočnosť. Preto podľa neho tvorcovia pri zásadných historických témach nesú väčšiu zodpovednosť. Ako príklad vydareného spracovania uviedol minisériu Francúzska revolúcia, ktorá podľa neho dokazuje, že vernosť dejinám sa dá spojiť s pútavým príbehom aj kvalitnými umeleckými výkonmi.
