Oksana Malaja z Ukrajiny je mrazivým dôkazom toho, že zanedbanie starostlivosti o dieťa ho môže nenávratne celoživotne poškodiť. Oksana, narodená 4. novembra 1983 na chudobnom vidieku sovietskej Ukrajiny, sa stala medzinárodne známa ako „psie dievča“ po tom, čo niekoľko detských rokov strávila v psej svorke, ktorá sa stala jej druhou rodinou.
Dievča prebralo správanie psov – chodilo po štyroch, štekalo a nerozprávalo. Jej opätovné začlenenie do ľudskej spoločnosti bolo veľmi náročné a dá sa povedať, že nie úplne úspešné.
Vychovaná psami
Oksana sa vraj do „starostlivosti“ psov dostala po tom, ako ju jej ignorantskí rodičia v chladnom počasí vymkli z domu. Zúfalé, ani nie trojročné dieťa sa tak ukrylo v psej búde, kde jej robila spoločnosť sučka Naida. Prepitým rodičom bolo úplne jedno, čo je s ich dcérou, boli radi, že majú o starosť menej. Niektoré zdroje uvádzajú, že Oksanu možno jej rodičia schválne nechali napospas psom.
Naida a ostatné psy, ktoré sa pohybovali v okolí, prijali dievča za člena svojej svorky. Oksana sa začala správať ako jedna z nich. Pohybovala sa štvornožky, štekala, vrčala, jedla a pila bez použitia rúk.
Po piatich rokoch psieho života bola Oksana vzatá do ústavnej starostlivosti. Niekto zo susedov zalarmoval úrady po tom, čo na neho dievča štekalo. Z Oksaninho prejavu bolo jasné, že nejde len o detskú hru, ale skutočne divoké zvieracie zvuky.
Odniesť dievča vôbec nebolo jednoduché, pretože ostatní členovia svorky Oksanu aktívne bránili. Policajti museli psy odlákať potravou a až následne sa k nej mohli dostať.
Naspäť medzi ľudí
Lekárske prehliadky ukázali, že dieťa skutočne pochytilo psie správanie bez toho, aby prejavovalo návyky potrebné pre život človeka v spoločnosti. Oksana reči rozumela, avšak odpovedala len nezmyselnými slabikami, štekaním či vrčaním. Vo veku sedem a pol roka nezvládala osobnú hygienu a spala na podlahe. Ak jej niekto dal nejaký predmet, schovala si ho, a keď sa ho pokúšal niekto zobrať, vrčala na neho.
Oksana bola umiestnená v ústave pre mentálne znevýhodnené deti v Barabole v Chersonskej oblasti, kde ju čakala intenzívna terapia a vzdelávanie. Skvelou správou bolo, že dievča sa pomerne rýchlo naučilo rozprávať a zvládlo aj jednoduché každodenné úkony ako obliekanie, česanie vlasov či zametanie.
Ústav v Barabole je spojený s farmou, kde sa o zvieratá starajú samotní pacienti. Kontakt so zvieratami pôsobí terapeuticky, zároveň sa pri ňom deti učia praktickým zručnostiam a zodpovednosti. Personál uviedol, že Oksana si obľúbila dojenie kráv a ošetrovanie koní.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane