Nechce byť „psie dievča“
V priebehu rokov Oksana vďaka usilovnej a vytrvalej starostlivosti lekárov, pedagógov a ďalších odborníkov zvládla mnohé úkony potrebné na každodenný život. Jej plnohodnotné začlenenie do spoločnosti je však nepravdepodobné.
O Oksane písali mnohé médiá z Ukrajiny, Ruska a ďalších krajín, objavila sa v televíznych programoch a boli o nej natočené aj dokumenty. Vďaka tomu vieme, že Oksanu uráža označenie „psie dievča“ a bola by rada, ak by ju ľudia vnímali ako plnohodnotného človeka.
Oksane sa podarilo stretnúť sa s jej otcom, so starším bratom Sergejom a aj s nevlastnou sestrou. Rada by vypátrala svoju mamu, ktorá s otcom už nežije. Podľa najnovších informácií sa dnes štyridsaťročná Oksana stále nachádza v ústave, kde veľa času trávi v spoločnosti zvierat.
Vedecká debata
Príbeh Oksany je smutným príspevkom do vedeckej debaty o tom, akú úlohu pri formovaní človeka zohrávajú faktory genetiky a prostredia, v ktorom vyrastá.
Napriek tomu, že obaja rodičia boli ťažkí alkoholici, sa Oksana narodila ako zdravé dieťa. Obmedzená starostlivosť z ich strany a následne úplné zanedbanie, ktoré viedlo k „adopcii“ psami, zanechali na dievčati nezmazateľné stopy.
Kritické roky pre plnohodnotný vývoj reči strávila Oksana medzi psami. Jazyk neslúži len na komunikáciu, ale výrazne nám uľahčuje rozmýšľanie, triedenie javov vôkol seba a orientáciu vo svete. Bez znalosti jazyka sa Oksana nemohla rozvíjať po mentálnej stránke, čo ju vážne poznačilo.
Podľa odborníkov je Oksana aj ako štyridsiatnička na mentálnej úrovni 7-ročného dieťaťa. Všetko by mohlo byť inak, ak by sa o dievča v kritickej fáze vývoja rodičia poctivo starali a hanebne ju nezanedbávali.
