Chrípkové obdobie prichádza. Tešíš sa? Lebo určite sa teda máš na čo…
Uprostred noci
Všetko sa to začína uprostred noci. Zobudíš sa z ničoho nič a v tom polokomatickom štádiu ešte nie si celkom schopný vstrebať informáciu, že máš hrdlo v jednom ohni. Preventívne trikrát prehltneš, ideš sa napiť a uistiť sa, či ťa len nepáli záha po tých dvoch tonách kuracích krídeliek, čo si do seba večer naládoval.
Pomaly, ale isto, nastupuje kašeľ a ty sa snažíš presvedčiť samého seba, že toto drhnutie je len karma za všetky tie nevyslovené nadávky na konto puchry z recepcie, ktorá ťa vždy nechá čakať desať minút predtým, ako otvorí dvere.
Kuc-kuc. Ideš sa vycikať. Lebo predsa existuje toľko vedeckých štúdií o tom, že hlien z pľúc sa dá vytlačiť spodkom, však? Nepomáha. Dokelu. Asi na teba vážne niečo lezie. Respektíve už doliezlo.
Telefonát do práce
Mohol by si aj skapíňať. Pokojne by sa celé vnútro tvojej lebečnej dutiny mohlo prekonvertovať na sopeľ a tiecť von všetkými možnými otvormi. Pokojne aj ušami alebo cez otvorené póry v pokožke. A aj tak by si si nepripadal dostatočne chorý na telefonát do práce. Lebo čo ak neznieš dostatočne toxicky? Čo ak sa šéfovi podľa tvojho hlasu bude zdať, že len simuluješ? No čo ak?!
Pre istotu teda nenechávaš nič na náhodu a svoje symptómy zveličíš do astronomických veľkostí, aby bolo aj debilovi (však hovoríš so šéfom) jasné, že si práceneschopný.
Nebolí ťa hlava. Tebe v nej trieska činelami stádo splašených opíc. Nebolí ťa hrdlo. Štípe ťa v ňom ako po poldecáku rozmixovaných čili papričiek. Nemáš sopeľ. Z nosa sa ti valí rovno prívalová vlna, možno ju dokonca za chvíľu aj ohlásia v televíznych novinách. Tak. A teraz je to nepriestrelné.
Nemôžeš opustiť dom
Sú len dva zaručené spôsoby, ako na ulici stretnúť v priebehu desiatich minút každého, koho poznáš. Prvý je vyzerať ako totálny výgrc, ktorý preberá módne trendy od miestnej bezdomoveckej sekty. Druhý je byť chorý.
Keď si chorý a nie si v práci, lebo si chorý, nemôžeš len tak opustiť dom. Veď čo keby si stretol kolegu, kolegovu ženu alebo nebodaj ešte aj jeho milenku? Ako by si sa z tejto nepríjemnej situácie vyvliekol, keď v nej vlastne v prvom rade ani nemáš byť?
Chorí ľudia predsa nenakupujú. Ani jedlo. Na to predsa existuje špeciálna donášková služba – hradená zo štátneho rozpočtu, aby mohla byť zadarmo. Takže jediný spôsob, akým môžeš svoju infekčnú prdel prepašovať na čerstvý vzduch, je nalepiť si na chrbát balenie panadolu aj s lístkom „aha, bol som len v lekárni“.
Všetky super akcie sú práve teraz
Celoročne akoby v tvojom meste skapal pes. Ale v sekunde, ako ortuť teplomera pod tvojou pazuchou vyskočí nad 37 stupňov, pes ožije. Všetky tvoje obľúbené kapely zmenia plánovanú trasu svojich turné a rozhodnú sa zavítať aj na Slovensko. V priebehu hodiny sa po desiatich rokoch zorganizuje stretávka zo strednej.
Nákupné centrum v tvojom meste zorganizuje súťaž Miss mokré tričko priamo v jeho priestoroch a vstupné je zdarma. A ten bar pri hlavnej stanici má dnes do polnoci všetky druhy alkoholu len za jeden cent. No na porazenie!
Chceš, aby tu bola mama
Áno, si dospelý, ale teraz si prioritne choručký. A po čom prahne srdiečko každého choručkého dieťaťa na tejto planéte? Presne tak. Po maminke. Po jej vychýrenom kuracom vývare s domácimi pečeňovými knedličkami.
Po jej láskavých rukách, ktorými ti na priedušky natiera mentolovú masť, z ktorej máš ešte dve hodiny pocit, že ti odmrzne polka hrude. Po tom, aby ti varila čajíky, nosila vreckovky a šúpala ti pomaranče – presne ako keď si bol malý. Tak jej aspoň zavoláš…
Všetky domáce medicíny sú hnusné
…a ona ti odporučí všetky tie super účinné domáce medicíny, ktoré by ti určite pomohli. Ty vieš, že by ti naozaj pomohli. Napríklad taký sirup podľa babkinho receptu so zázvorom, cibuľou, škoricou a kajenskou paprikou by ti určite nenechal v tele jediný bacil, lebo by ti z neho rovno odj*balo celú tráviacu sústavu.
Čínsky olej z lekárne by ti zase uvoľnil nosné dierky, ale z toho smradu by si si aj tak želal, aby boli radšej upchaté. Takže ako zodpovedný dospelák budeš radšej trpieť chorobou, ako trpieť týmito príšernými liečivami.
Bolí ťa nos
Smrkáš, natieraš, smrkáš, natieraš – a takto stále dookola. Lenže čím častejšie smrkáš, tým menej sa ti chce natierať, lebo aj tak vidíš, že to má nulový efekt. Tvoj nos a jeho bezprostredné okolie vyzerá ako sobík Rudolf. Pokojne by ho mohli v prípade núdze použiť ako červenú na semafore. Alebo ako stopku. Pozitívna správa? Si multifunkčný. Menej pozitívna správa? Nos štípe jak sviňa a šúpe sa.
Si unavený, ale nie dosť na spánok
Únava z choroby je tá najotravnejšia únava na svete. Nie si dosť unavený na to, aby si zaspal a aj keby si bol, tak by si nespal. Preventívne, zo strachu z udusenia sa vlastnými neželanými telesnými tekutinami.
Na druhú stranu ale nevládzeš nič robiť. V konečnom dôsledku teda len ležíš, fňukáš nad svojim nešťastným osudom a obťažuješ svoje pracujúce okolie správami o tom, ako sa ti nič nechce, dokonca ani dýchať (niežeby si teda mohol, no…).
Bolí ťa krk
Práve preto, že celý deň nerobíš nič iné, len sa krčíš na posteli v dvoch rôznych polohách, to tvoj krk s tebou prestáva zvládať. Či už si podoprieš hlavu vankúšom, či len ležíš na chrbte, čumíš do stropu a premýšľaš, či sa takto cíti každá morská hviezdica, ktorá kedy existovala… Stále ťa bolí krk. A už reálne začínaš mať pocit, že táto chrípka zanechá na tvojej maličkosti trvalé následky.
Všetkých budíš
Tvoji spolubývajúci ťa nenávidia. Teda minimálne, keď si chorý, a pod pojmom chorý rozumej, že celú noc trúbiš nosom do vreckovky. Samozrejme, že sú empatickí a v kútiku duše chápu, že umieraš… Ale omnoho viac, ako tvoje upchaté dutiny ich trápi, ako ráno vstanú do práce, keď osem hodín určených na spánok, strávili počúvaním hlienového orchestra.
Si zasypaný vreckovkami
Ak by niekto vykupoval osoplené vreckovky, koncom tohto trýznivého týždňa by si bol milionár. Bohužiaľ, nevykupuje, a keďže ty si aktuálne v režime „nevstávať z postele, dokiaľ ti nejde prasknúť močový mechúr“, tak sa ti tu všetky pekne hromadia. Momentálne ich len odsúvaš, aby si si do nich pri mechrení nenamočil lakeť, ale už teraz vieš, že keď táto bolesť pominie, budeš si musieť prenajať bager.
Činnosti, ktoré sa robia ústami
Nepredstavuj si zase to najhoršie, prosím ťa. Nehovoríme o žiadnych orálnych posteľných hrátkach – v tých má ten tvoj teraz celkovo pochlebe. Tu je reč o tých, pre život nevyhnutných, ako napríklad, konzumovanie potravy či meranie teploty.
No vážne – ako si to tí výrobcovia teplomerov predstavujú, že máš mať nejaký šikovný prístroj strčený v ústach dve minúty? Však sa zadusíš. A to isté platí aj keď sa snažíš najesť, takže si aj celkom rád, že ti choroba požrala všetok apetít.
Titulná fotka: kisspng.com
