Dospelosť so sebou prináša jedno obrovské klamstvo. Všetci sme si mysleli, že najťažšie bude platenie účtov, podávanie daňového priznania alebo ranné vstávanie do práce. Skutočná skúška psychickej odolnosti však prichádza až pri skladaní nábytku. Kúpa nového kúsku do domácnosti vždy začína eufóriou, no tá sa obratom mení na číre zúfalstvo. Poskladať jednu poondiatu stoličku je totiž podstatne náročnejšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Teraz už nie si taký hrdina, ako si bol v obchode
V showroome to vyzeralo tak čisto a elegantne, že sa to hádam doma poskladá aj samé. Nadšene si teda hodil krabice do nákupného vozíka a s úsmevom ich dotiahol domov. Lenže tu ťa prefacká realita, hneď po rozrezaní prvého kartónu. Zrazu pred tebou leží dvadsať dosiek, tri vrecká všakovakých skrutiek a návod dlhý ako Zlaté stránky. Nadšenie v sekunde vyprchá a ty stojíš uprostred obývačky s pocitom, že toto do večera proste nemáš šancu dať dokopy.
Návod čítať odmietaš, veď návod je len pre slabochov
Sebavedomo vyhlásiš, že návody čítajú len amatéri a do tejto kategórie ty rozhodne nespadáš. Pche, v škole si predsa staval domy z paličiek od nanukov, nejaké dve dosky k sebe pribiješ aj so zatvorenými očami. Alebo aj nie.
O pätnásť minút už držíš v ruke papier s obrázkami, ideálne tri centimetre od tváre, a snažíš sa pochopiť, či máš strčiť ten malý kolík hore alebo dole. Keď nepomôže ani to, otvoríš YouTube, pozrieš si tri rôzne videá a po hodine zistíš, že každý to skladá úplne inak. Hm… ten návod možno nebol až taký zlý nápad.
Vždy ostanú nejaké skrutky navyše
Jednoznačne najzáhadnejšia fáza celého procesu. Nábytok konečne hrdo stojí, nič sa viditeľne nehýbe, nekýve, netrasie… tak prečo pred tebou stále ležia tri extra skrutky a nejaká náhodná lata?! Presviedčaš sám seba, že výrobca ich určite pribalil do rezervy, no v kútiku duše ťa oblieva studený pot. Každé sadnutie na novú stoličku sprevádza tichá modlitba, aby chýbajúce súčiastky neboli práve tie nosné. Výsledok závisí od tvojej karmy.
Opačná montáž ako povinná jazda
Nikto nikdy nezložil skriňu bez toho, aby aspoň jeden diel nenamontoval kompletne naopak. „Ja som taký šikovný,“ hovoríš si, zatiaľ čo sa v duchu tľapkáš po pleci. Poslednú hodinu si poctivo makal, doťahoval závity, potil krv, a čochvíľa konečne zožneš sladkú odmenu za svoje trápenie. Koniec je na došľap, keď zrazu s hrôzou zistíš, že všetky otvory smerujú k stene namiesto dopredu. Nasleduje hlboký povzdych, nadávka (presne vieš ktorá) a bolestivé rozoberanie všetkého, čo si práve dokončil.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
