Každý deň nová kauza. Aj tak by sa dal opísať život na Slovensku. Ľudia majú pocit, že nové prípady korupcie či iných porušení zákona mocnými pribúdajú neustále a nič sa s tým nedá robiť. Táto arogancia však nemá len abstraktnú podobu nejakých čudných peňažných tokov či pochybných zmlúv. Fyzicky sa premieta do krajiny. Na celom území Slovenska nájdeme totiž stavby, ktoré sú symbolom toho, že pravidlá neplatia pre všetkých rovnako. Toto je niekoľko slovenských stavieb označovaných za tie najkontroverznejšie.
Bonaparte
Komplex luxusných bytov Bonaparte zviditeľnili intenzívne protesty z roku 2016. Priamo pred budovou na Radvanskej ulici v Bratislave sa stretli predstavitelia opozície a nespokojní občania, aby vyjadrili svoj nesúhlas s prepojením podnikateľa Ladislava Bašternáka na významných členov strany SMER. Bašternák, ktorý bol odsúdený za neoprávnené vratky DPH, figuroval vo firme, ktorá investovala do výstavby komplexu.
Komplex Bonaparte vyrástol na pozemku, ktorý podľa územného plánu prislúchal občianskej vybavenosti. Namiesto knižnice či parku tak na mieste súkromný investor staval bytovku, ktorá sa tvárila ako polyfunkčný objekt – aby bola splnená údajná funkcia občianskej vybavenosti. Po roku 2011 boli sprístupnené byty, v ktorých bol mesačný nájom 5500 eur.
Od roku 2012 do leta 2019 v Bonaparte býval aj Robert Fico – tvrdil, že nájom má s polovičnou zľavou a že ho platí jeho manželka. Keď sa Fico odsťahoval, byt zostal v dezolátnom stave. Zmizli parkety aj umývadlá. Byt v Bonaparte vlastnil Ján Počiatek, Marian Kočner či Branislav Záhradník z SDKÚ. V súčasnosti Bašternák a dve ďalšie osoby čelia obžalobe za neoprávnené uplatňovanie vratiek DPH v súvislosti s výstavbou komplexu.
„Talapkov zámoček“
Cestujúci vo vlakoch na trati Bratislava – Budapešť si pri obci Reca môžu všimnúť zaujímavú stavbu. V bezprostrednej blízkosti koľají sa nachádza veľký pozemok obohnaný vysokým múrom. Stojí na ňom monumentálny a gýčovo pôsobiaci dom tváriaci sa, že ide o snahu napodobniť historické sídla veľmožov.
Táto stavba vyvolala veľký rozruch hneď po svojom vzniku. Dôvodom nebola len jej extravagantná architektúra s vežičkami, ale najmä to, že vyrástla ako čierna stavba na pozemkoch Železníc SR. Podnikateľ Cyril Talapka ju postavil bez platného stavebného povolenia v ochrannom pásme železnice. Pozemok v katastri figuruje ako vodná plocha a hospodárska pôda a časť z neho patrí štátu.
Celý prípad sa na dlhé roky premenil na absurdný administratívno-právny problém plný súdnych sporov, výziev na búranie a pokút. Už v roku 2011 sa Železnice Slovenskej republiky obrátili na súd, aby donútil Talapku vrátiť pozemok do pôvodného stavu. V sérii súdnych konaní dosiahol lepší výsledok podnikateľ. Krajský súd v Bratislave v roku 2017 rozhodol, že dom zbúrať nemusí, pokiaľ uhradí pokutu 200-tisíc eur.
Národný futbalový štadión
Projekty ako Národný futbalový štadión by mali predstavovať vizitku, ktorou sa krajina predstavuje svetu. Istým spôsobom to na Slovensku vyšlo na jednotku. Národný futbalový štadión na Tehelnom poli je perfektnou reprezentáciou pochybných prepojení biznisu a politiky, ktoré, ako sa zdá, rozhodujú o všetkom, čo sa v krajine deje.
Hlavná kauza vypukla okolo financovania. Pôvodne mal štadión postaviť podnikateľ Ivan Kmotrík s tým, že štát projekt finančne dotuje a neskôr celú stavbu odkúpi. Keď však finálna cena za štadión a pridruženú infraštruktúru prudko stúpla na viac ako 118 miliónov eur, štát pod vedením vtedajšej vlády najskôr súhlasil s doplatkami za takzvané nepredvídané práce.
Nasledujúce garnitúry však zmluvu o odkúpení označili za neplatnú. Právne analýzy ukázali, že štát k nej pristúpil v rozpore s pravidlami o verejnom obstarávaní a poskytovaní štátnej pomoci. Nasledoval dlhoročný súdny spor medzi štátom a investorom, pričom hrozilo, že daňoví poplatníci zaplatia milióny eur za pochybne dohodnuté zmluvné pokuty.
Glance house
Kauza bytovky Glance House v Bernolákove patrí k najvypuklejším príkladom zneužívania justície a prepojenia organizovaného zločinu s prokuratúrou na Slovensku. Spor, ktorý odštartoval okolo roku 2010, sa navonok javil ako nezhoda medzi spoločníkmi developerskej firmy. Veľmi rýchlo sa však zmenil na nepriateľské prevzatie majetku.
Do kauzy zásadným spôsobom vstúpil kontroverzný podnikateľ Marian Kočner a vtedajší zastupujúci generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Hoci bola nehnuteľnosť pre vyšetrovanie zablokovaná Špeciálnou prokuratúrou, Trnka poslal na kataster nezákonný list. Týmto krokom umožnil prevod rozostavaného bytového domu na firmu blízku Kočnerovi.
Tento podvodný manéver zanechal desiatky oklamaných klientov, ktorí zaplatili zálohy, no k svojim bytom sa pre dlhoročné súdne spory a konkurzné konania nikdy nedostali. Chátrajúci komplex sa stal symbolom bezmocnosti bežných ľudí a zlyhania štátnych orgánov, pričom súdy neskôr definitívne potvrdili nevinu pôvodného developera.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
