Vianoce sú krásne, magické a plné radosti… až do momentu, kým si neuvedomíš, že tvoja chladnička je plná jedál, ktoré budeš jesť ešte týždeň po sviatkoch. Nech si akokoľvek disciplinovaný človek, na Slovensku existuje jedna vianočná tradícia, ktorá prekoná všetky ostatné: nadprodukcia jedla na úrovni menšej cateringovej firmy.
A tak nastáva 27. december. Deň, keď prestaneš tušiť, aký je dátum, nevieš, či si jedol obed, alebo raňajky o tretej popoludní, no vieš jedno – zase bude kapustnica. Pretože na Slovensku sa nevarí „tak akurát“. U nás sa varí „pre istotu, keby prišla celá dedina, všetci ex-partneri a pár náhodných turistov“.
Toto je definitívny zoznam povianočných jedál, ktoré Slováci konzumujú proti svojej vôli, no zároveň s akýmsi zvláštnym masochistickým potešením.
Kapustnica: Jedlo, ktoré sa nikdy neminie
Legenda hovorí, že kapustnica sa nevarí. Kapustnica sa rozmnožuje. Sama. Dáš si jednu naberačku? Z hrnca neubudlo. Dáš si tri? Stále rovnaký objem. Odnesieš polovicu susedom? Zdvojnásobí sa.
Niektoré slovenské rodiny tvrdia, že kapustnica má vlastnú dušu a žije medzi sviatkami svojím životom. A práve preto ju budeš jesť 26., 27., 28., ba dokonca niektorí hrdinovia to dotiahnu až do Silvestra.

Zemiakový šalát: Národný symbol nevyčerpateľnosti
Zemiakový šalát sa správa ako pohľad na účet po Vianociach: stále viac, ako si čakal. Na Štedrý deň chutí fantasticky. Na druhý deň dobre. Na tretí deň… stále fajn. Na štvrtý deň začneš reálne rozmýšľať, či ešte žije on, alebo ty. A aj keď ho už nemôžeš ani cítiť, ďalšia porcia nejako záhadne zaklopká na „dvierka“ tvojho taniera.
Rezne: Jedlo prežitia, ktoré vyťahujeme ako núdzový plán
Ak existuje jedlo, ktoré na Slovensku prežije jadrovú zimu, sú to rezne. Sú všade. V chladničke. V mrazničke. V dózach. V taškách, ktoré si mama priniesla „len tak“. A keď si myslíš, že už nie sú, objaví sa ďalší plech. 29. decembra už nikto nevie, či sú rezne ešte jedlé, ale nikto to neskúša — lebo rezeň sa nepýta, či sa má jesť. Rezeň sa proste je.
Ryba, ktorá mala byť len na Štedrý deň
Ak niekto pripraví viac kapra, lososa či filé „nech je pre každého“, čaká ťa krásnych päť dní, počas ktorých celý byt jemne rozvoniava po… rybine. A tak to je všade.
Sladkosti: Nekonečný príbeh
Keksíky, koláčiky, linecké, medovníčky, „toto ešte dojeme a potom končíme“. Nikdy sa nekončí. Slovenské Vianoce sú jediný čas v roku, keď sa reálne dokáže stať, že: zješ raňajky, dáš si koláčik k obedu, a potom sa cítiš prekvapene, že ti je zle. Sladkosti sú povianočný horor. Keď už myslíš, že všetky zmizli, mama vytiahne ešte plech, o ktorom „zabudla“.

Prečo to vlastne robíme?
Lebo sme Slováci a nechceme, aby bol náhodou niekde na sviatky hladný. A možno je to aj tým, že tieto dni medzi sviatkami sú jediný čas v roku, keď môžeš jesť kapustnicu o polnoci a nikto ťa neodsúdi.





















