Pri každodennej rutine sa občas ohliadneme po našom detstve a nostalgicky si zaspomíname. To boli časy, keď sme sa chodili hrávať von, stavali sme snehuliakov, sánkovali sme sa a nemuseli sme nič riešiť. Zabávali sme sa mnohými rôznymi spôsobmi a niekedy by sme si to veľmi radi pripomenuli.
Potom sa však rýchlo stretneme s realitou a uvedomíme si, že ak by sme to začali robiť, asi by sa na nás väčšina ľudí veľmi divne pozerala. Niekedy však treba zahodiť zábrany a vykašľať sa na to, čo si o nás myslia ostatní.
Keď si môžeme dávať stále mikulášske balíčky do čižiem, tak prečo by sme si nemohli užívať život pri týchto “detských činnostiach“.
Naháňačka
Predstavte si, že by ste sa v práci namiesto cigaretky pohrali naháňačku. Minimálne by to malo lepší dopad na vaše zdravie, aj keď pri dospeláckej kondičke by ste asi dlho nevydržali. Nuž, ruku na srdce, každý z nás by si rád zahral “nahánky“. Predstavte si dokonca verziu s vyklepávanou naháňačkou.
Sánkovanie
Mnohým to absolútne neprekáža, že už sú dávno dospelí a idú sa sánkovať medzi tie deti. Vyzerá to síce komicky, no aj my sme stále deťmi. Kto by už len dokázal odolať takému snehu a neísť sa do neho poriadne vyblázniť?!
Guľovačka
Rovnako aj guľovačky boli kedysi poriadna sranda. Po ceste domov z podniku si občas jednu-dve snehové gule po sebe hodíte, ale už to nie je také akčné, ako keď sme boli deti. Vtedy sme sa poriadne vystrojili. Nesmeli chýbať rukavice, otepľovačky, pod ktorými sme mali dve vrstvy oblečenia. Aj tak sme prišli domov mokrí do poslednej nitky.
Stavanie si bunkrov
Kedysi sme boli iní stavitelia. Kto nemal bunker, nevie, čo je poriadne detstvo. Buď sme si bunkre stavali doma zo všetkého možného, čo sme mali po ruke, alebo sme si bunkre stavali vonku. Pri stromoch, na stromoch, pod mostom, všade, kde sa dal bunker postaviť, sme si ho postavili.
Schovávačka
Niet nad poriadne schovky. Niektorí páni, ktorí zohrievali stoličky v parlamente, sa ich hrajú doteraz. Sú fakt dobrí, lebo ich nikto nevie nájsť. Vidíte, všetci sa máme chuť hrať aj v dospelosti.
Šmýkanie na šmykľavke
Ak by sme neboli my, dospeláci, takí leniví hýbať sa, tak by nevznikali stovky smiešnych videí, na ktorých sa ľudia zasekli na šmykľavke. Nechodíme sa na ne šmýkať ani nie tak preto, lebo by na nás ľudia divne pozerali, ale preto, lebo by sme tú šmykľavku zlomili, prípadne by sme sa na nej zasekli.
https://www.youtube.com/watch?v=10EnVpcnW8o
Hojdanie na hojdačkách
Pri nich je podobný problém ako aj pri šmykľavkách. Buď by sa pod nami zlomili, alebo by sme sa na nich zasekli. Kto by sa však nechcel po práci alebo priamo v práci či v škole pohojdať? Nemuseli by sme potom chodiť k psychológom.
Lozenie na preliezkach
Keď vidíme, čo deti stvárajú na tých preliezkach, bojíme sa o ich životy, no my sme boli úplne rovnakí. Momentálne by sme sa asi do tých preliezok nevošli. Alebo by sme sa dokonca báli, lebo dávno nie sme takí bezstarostní, ako keď sme boli deti.
Hranie sa v piesku
Dajte mi formičky, idem si niečo postaviť. Teraz by sme si dokázali stavať hrady aj niekoľko hodín.
Lozenie po stromoch
Každý strom v našom okolí sme museli pokoriť. Teraz by sme sa pravdepodobne báli rovnako, ako na tých preliezkach. Alebo by sme mali problém nájsť vôbec nejaký strom v okolí, na ktorý sa dá vyliezť.
Skákanie škôlky, cez gumu
Také jednoduché ako inštalovanie aplikácie v mobile, bolo vtedy hranie sa. Stačilo zobrať kriedu, nakresliť si na chodník pár čísel, spojiť ich jednoduchými čiarami a mali sme dokonalú zábavku.
Kreslenie na chodník kriedami
Kýblik s kriedami, cesta, chodník, čokoľvek, na čo sa dalo kriedami písať a činnosť na pár hodín bola na svete. Ktovie, čo by sme si na chodníky kreslili teraz.
Skákanie v slame
Takúto činnosť pozná hlavne ten, kto vyrastal na dedine. Opustené stohy slamy, ktoré sme našli na poliach za dedinou, boli perfektnou zábavou na celé dopoludnie. Alergie zrazu neexistovali, iba nekonečná zábava a doškriabané telá od slamy. Všetko to stálo za tú perfektnú zábavu.
Titulná fotka: kamsdetmi.sk, Rose Elena, Unsplash
