Cintorín lietadiel
Odhaduje sa, že Ministerstvo obrany Spojených štátov amerických má k dispozícii asi toľko bojových lietadiel ako zvyšok sveta dokopy. USA sú zároveň celé desaťročia lídrami vo vývoji leteckých technológií a dokážu neustále vyvíjať nové stroje. Nemôžeš mať veľa a nových lietadiel bez toho, aby si zopár starých strojov neposlal na dôchodok.
V Spojených štátoch sa nachádza hneď niekoľko stredísk, kde sú skladované opotrebované lietadlá. Stroje čakajú na opravu, rozobratie na náhradné diely alebo úplné zošrotovanie. Najväčším takýmto zariadením je 309. skupina údržby a konzervácie, známejšia ako The Boneyard.
The Boneyard sa nachádza v Arizone a je domovom asi 4000 strojov. Tento areál už pri letmom pohľade budí údiv, a preto sa niekoľkokrát stal kulisami pre filmy a seriály. The Boneyard umiestnili v roku 1945 práve v tejto lokalite kvôli nízkej vlhkosti vzduchu (pomalšia korózia) a pevnej pôde (ľahko sa po nej presúvajú stroje).
Zariadenie zamestnáva asi 700 ľudí, ktorí privezené stroje rozdeľujú do štyroch skupín na základe ich technického stavu a plánovaného zužitkovania. V 80. rokoch minulého storočia začal The Boneyard skladovať aj interkontinentálne balistické strely, ktoré boli buď zneškodnené, alebo prerobené na prenos satelitov do vesmíru.
The Boneyard hostí prakticky všetky lietajúce stroje (alebo len ich časti), ktoré americké letectvo a iné ozbrojené zložky používali v posledných desaťročiach. V 90. rokoch tu bolo rozobraných na kusy niekoľko bombardérov B-52, ktoré so svojou dĺžkou 49 metrov predstavujú skutočné lietajúce kolosy.
Oceán plný odpadu
„Pacific Garbage Patch“ je hotovou mediálnou celebritou medzi skládkami a dá sa o nej hovoriť ako o najväčšej čiernej skládke na svete. Napriek všetkému, čo sa o nej popísalo, majú ľudia mylnú predstavu o tom, že ide o jednu súvislú masu odpadu pokrývajúcu veľkú časť Tichého oceána.
V skutočnosti ide skôr o nejakú všeobecne definovanú oblasť, v ktorej je zvýšený výskyt plávajúceho odpadu. Pacific Garbage Patch má dve väčšie centrá – jedno sa nachádza na východ od Japonska, druhé pri západnom pobreží USA.
Podstatnú časť znečistenia oceánu tvoria plasty. Okrem kusov umelohmotných výrobkov sú to mikroplasty, ktoré ani nie sú viditeľné voľným okom. Netreba snáď ani zdôrazňovať, aký hrozivý dopad má tento stav na oceánsky ekosystém. Čisteniu oceánu sa aktívne venuje mnoho projektov a je možné, že sa ľudstvu tento problém raz podarí definitívne vyriešiť.
Mnohí majú tendenciu označovať za najväčších znečisťovateľov bohaté západné krajiny, ktoré majú vysokú spotrebu. V prípade znečisťovania oceánov to však tak vôbec nie je. Podľa výskumu Čína, Indonézia, Filipíny, Thajsko a Vietnam zodpovedajú za 60 % odpadu v moriach a v oceánoch.
Je to spôsobené tým, že ide o krajiny s vysokým počtom obyvateľov, ktorí netrpia chudobou a môžu si dovoliť rozmanité produkty. Zároveň je v týchto krajinách malé povedomie o environmentálnych otázkach a slabo rozvinutá infraštruktúra spracovania odpadu. Generujú teda pomerne veľa odpadu, ale nedokážu s ním vhodne narábať.
Smutná pamiatka na černobyľskú tragédiu
Černobyľská katastrofa v roku 1986 postavila celý svet do bezprecedentnej situácie. Nielen ZSSR, ale prakticky žiaden štát na svete nebol pripravený likvidovať následky masívnej rádioaktívnej pohromy. Nasadenie v zamorenej oblasti si vyžiadalo životy stoviek ľudí, veľká dávka radiácie však vyradila z prevádzky mnohé vozidlá a zariadenia.
Po vystavení rádioaktívnemu žiareniu sa veľa stojov buď pokazilo priamo na mieste, alebo sa kontaminovalo a ich ďalšie využitie by bolo pre ľudí životne nebezpečné. V širokom okolí černobyľskej elektrárne tak vyrástlo niekoľko „cintorínov“ techniky, ktorá dodnes vykazuje zvýšenú mieru škodlivej radiácie.
V lokalitách ako Burjakivka a Rasocha boli na večný odpočinok uložené napríklad obrnené transportéry, autobusy, vrtuľníky a nákladiaky prevážajúce materiál a ľudí. Takisto by sa tam našli rozličné pracovné stroje, aké vidíme na stavbách. Zo špecializovaného vybavenia treba spomenúť dekontaminačné vozidlá či diaľkovo ovládané roboty – v Burjakivke bol uložený aj nemecký robot Joker, ktorého sme mali možnosť vidieť v známom seriáli Černobyľ.
Ukrajincom sa medzičasom podarilo zlikvidovať väčšinu týchto strojov. Buď boli zahrabané do priekop, alebo odborne rozobraté na recykláciu. Prívlastok odborne tu je naozaj namieste, pretože černobyľská zóna sa stala obľúbenou destináciou pre podnikavcov kradnúcich kovy. Nelegálne vyvážajú kontaminovaný materiál, ktorý môže ohroziť zdravie ľudí.
Situácia na Slovensku
Slovensko disponuje 111 aktívnymi legálnymi skládkami odpadu. Najstaršie z nich sú v prevádzke od roku 1956. Ďalších asi 800 sa už nepoužíva a je potrebné ich rekultivovať. Okrem toho je evidovaných niekoľko tisícok nelegálnych skládok.
Problémom Slovenska je neschopnosť odpad zhodnocovať. Takmer polovica slovenského odpadu končí na skládkach, kým európsky priemer sa pohybuje okolo 25 %. Vyspelé krajiny odpad efektívnejšie recyklujú alebo ho spaľujú, čím vytvárajú elektrickú energiu alebo teplo.
Slovensko sa však môže chváliť systémom zálohovania PET fliaš, ktorý budí záujem aj v zahraničí. Hoci systém má svoje nedostatky a hlavne v malých obciach je zber fliaš problematický, vďaka zálohovaniu sa viditeľne znížilo znečistenie priestorov plastovým odpadom.
