Zemiakové lupienky
Za otca zemiakových lupienkov sa považuje George Crum. Bol to pôvodom afroamerický muž, ktorý pracoval ako šéfkuchár v luxusnom hoteli Moon’s Lake House neďaleko Saratoga Springs. Keďže ako správny šéfkuchár chcel ulahodiť svojim zákazníkom, vždy sa zaujímal o ich názory na jeho jedlo. Raz sa mu to stalo osudným.
Jedného dňa v roku 1853 navštívil jeho reštauráciu trochu náročnejší zákazník. Objednal si tzv. french potatoes, čo sú na tenké plátky nakrájané a následné zapečené zemiaky. Po tom, čo mu ich čašník priniesol, vyjadril značné rozhorčenie a nespokojnosť s hrúbkou zemiakov. Poslal ich späť do kuchyne, aby ich Crum prerobil.
Šéfkuchár vzal túto námietku vážne, jedlo prerobil a druhýkrát ho poslal zákazníkovi. Bohužiaľ, odpoveď bola rovnaká – zákazník nebol spokojný s hrúbkou zemiakov. Či sa to stalo iba raz, dvakrát alebo ešte viackrát, to je ťažko dokázateľné, dôležité je, že Cruma tento zákazník natoľko unavil svojimi pripomienkami, že z hnevu a frustrácie vzal zemiak a nastrúhal ho na úplne tenučké plátky.
Tie následne vypražil v oleji a ochutil až prehnaným množstvom soli. Mal totiž otravného zákazníka plné zuby. O to väčšie však bolo Crumovo prekvapenie, keď sa čašník vrátil so správou, že hosť je servírovaným jedlom doslova nadšený. Crumove zemiakové lupienky veľmi rýchlo získali na popularite. Nazývali sa aj Saratoga chips.
Crum si v roku 1860 otvoril vlastnú reštauráciu Crum’s House, kde servíroval tieto čipsy. Postupne, začiatkom 20. storočia, expandovala zemiaková pochúťka aj do ostatných častí sveta. Ručnú výrobu zemiakových lupienkov nahradila strojová výroba. Prvou oficiálnou americkou značkou strojovo vyrábaných a balených čipsov sa stala značka Lay’s. Založil ju v roku 1932 Herman Lay.
Kukuričné vločky
Jedným z populárnych raňajkových jedál sú jednoznačne kukuričné vločky s mliekom. Pôvod tohto pokrmu môžeme hľadať niekde v 19. storočí u bratov Kolleggovcov. William a John pracovali v zdravotníckom stredisku Battle Creek Sanitarium v americkom Michigane.
V tomto zariadení sa kládol dôraz na zdravú stravu, rozšírené tu bolo aj vegetariánstvo. Bratia Kelloggovci jedného dňa prišli s myšlienkou nájsť plnohodnotnú náhradu chleba. Prirodzene, ako prvé sa rozhodli vyskúšať uvariť pšenicu.
Bohužiaľ, alebo skôr našťastie pre nás ostatných, pšenicu varili príliš dlho, takže keď zmes vyliali z hrnca, nebol konzistentná. Aby svoj pokusu vylepšili, rozhodli sa zmes upiecť, no to prinieslo ešte horší výsledok.
Napriek tomu, že niektorým z tých, ktorým svoje dielo dali ochutnať, sa pšeničné chlebové vločky zdali byť pochúťkou, bratia Kelloggovci vedeli, že to dokážu urobiť aj lepšie. Rozhodli sa nahradiť pšenicu kukuricou a voilà – vznikli kukuričné vločky, ktoré si postupne získali obľubu u veľkej časti sveta.
