Letná grilovačka predstavuje na Slovensku posvätný rituál, ktorý miluje snáď každý. Len čo sa oteplí a teplomer ukáže viac ako dvadsať stupňov, okamžite vyťahujeme grily, uhlie a zásoby mäsa pre celý regiment. Grilovačka však nikdy nie je len o jedle. Ide o spoločenskú udalosť plnú malých katastrof, veľkých odborníkov a momentov, ktoré sa opakujú každý jeden rok. Nezáleží na tom, či si ju absolvoval s kamarátmi alebo v kruhu rodiny, nasledujúce situácie ti budú určite povedomé.
Večné rozdúchavanie ohňa a nekonečné čakanie
Grilovačka síce oficiálne začína o druhej popoludní, prvého sústa sa však hostia dočkajú až v čase večere. Prebrať oheň k životu totiž chvíľu trvá. Chlapi najprv hodinu postávajú okolo studeného grilu a hypnotizujú čierne uhlíky pohľadom, neskôr fúkajú do pahreby rozmočeným kartónom od piva. Samozrejme, všetci sa tvária, že majú situáciu plne pod kontrolou… len to jedlo akosi nikde.
O piatej večer už celé osadenstvo pomaly, ale iste dochne od hladu. Zo stola zmizli čipsy, chrumky aj nakrájaná zelenina, a za obeť vlasti padla aj polovica suchého chleba. A potom to príde. Na rošte pristane prvý špekáčik, obloha sa nekompromisne zatiahne a začne popŕchať. Toto sa fakt môže stať len vám.
Grilmajster, ku ktorému sa nikto nesmie priblížiť
Každá partia má niekoho, kto sa v prítomnosti grilu mení na úplne iného človeka. Gril patrí iba jemu (teda aspoň to si myslí) a svedomito si toto teritórium stráži. Každý, kto sa odváži priblížiť na menej než meter, riskuje nepríjemný pohľad sprevádzaný vetou: „Nechaj to tak! Ja viem, čo robím!“
Každého zvedavca odháňa obracačkou a aj obyčajné akciové klobásy otáča s najväčšou vážnosťou a výrazom michelinského šéfkuchára. Akúkoľvek dobre mienenú radu od hladných hostí berie ako hlbokú osobnú urážku svojej gastronomickej cti – a apeluje na to, že by ocenil, keby do budúcna radšej ostali ticho. Radšej bude hodinu dýchať hustý dym, než by pustil k náradiu niekoho iného.
Niekto prinesie šalát, ktorý nikto neje
Väčšina Slovákov zastáva názor, že ak niečo na grilovačke nemá čo hľadať, tak určite cvikla a quinoa. Napriek tomu sa na každej jednej nájde odvážlivec, čo na tejto kombinácii postaví nevábne vyzerajúci šalát a donesie ho so sebou. „Nech niečo vybalansuje všetko to ťažké,“ hovorí s úsmevom, keď ho kladie na stôl. Všetci súhlasne prikývnu, povedia, že vyzerá fantasticky… a potom si naložia dve klobásy s horčicou a omastený chleba. Šalát upadá do zabudnutia a z hostiny odchádza v rovnakej podobe, v akej na ňu prišiel.
Debata o tom, ako sa má správne grilovať mäso
Okolo stola sa po pár pivách vždy sformuje komisia najväčších odborníkov na gastronómiu. Jeden s istotou tvrdí, že mäso musíte soliť až po ugrilovaní, inak stvrdne. Druhý hlučne oponuje, že bez soli pred grilovaním bude jedlo chutiť ako podrážka. Tretí vytiahne tajnú marinádu po dedovi, ktorej receptúru doposiaľ strážil ako štátne tajomstvo, no po šiestom poldeci už má rodinné tradície hlboko v paži. Výsledok tejto slovenskej debaty je rýdzo slovenský – nikto sa na ničom nezhodne a každý si melie svoje.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
