Čítala som jednu z najdepresívnejších kníh modernej doby. Pri prvých 50 stranách som ju chcela odložiť, potom ma zlomila

Knihy v nás dokážu zanechať oveľa viac než len spomienku na zaujímavý príbeh. Niektoré nás rozosmejú, iné nás prinútia zamyslieť sa nad vlastným životom. A potom sú tu také, ktoré nás emocionálne zasiahnu natoľko, že na ne nedokážeme zabudnúť ani po rokoch.

Práve do poslednej kategórie patrí román Malý život od spisovateľky Hanye Yanagihary, ktorý sa pravidelne objavuje medzi najsmutnejšími knihami modernej literatúry.

Kedysi som patrila k veľkým knihomoľom. S pribúdajúcimi povinnosťami síce už nemám na čítanie toľko času, koľko by som si predstavovala, no neznamená to, že by som na knihy zanevrela. Keď sa však niekoho, kto miluje literatúru, opýtaš na jeho najobľúbenejší titul, môžeš ho dostať do poriadnych rozpakov. Vybrať len jednu knihu je totiž niekedy takmer nemožné.

Každý z nás má však podľa mňa niekoľko príbehov, ktoré v ňom zostali o niečo hlbšie než ostatné. A hoci ide často o úplnú fikciu, vďaka našej predstavivosti a autorovej sile slov dokážeme postavy vnímať ako skutočných ľudí. Prežívame s nimi ich radosti aj pády, vytvoríme si k nim vzťah a niekedy nás ich osud zasiahne viac, ako by sme čakali.

Kniha, pri ktorej som plakala pod perinou a potom v tichu sedela

Keď hovoríme o najdepresívnejších knihách, tento prívlastok môže znieť trochu nešťastne. Akoby sme literárne dielo hodnotili iba podľa toho, koľko smútku dokáže vyvolať. Niektoré príbehy však v sebe nesú také silné emócie, že nás dokážu rozplakať, zaskočiť a na chvíľu pripraviť o slová. Napriek tomu v nás môžu zanechať aj niečo pekné.

Presne takú skúsenosť mám s Malým životom, ktorý vyšiel v roku 2015. Hoci som ho čítala už dávnejšie, dodnes si pamätám, aké pocity vo mne vyvolal. Zaujímavé pritom je, že som si k nemu spočiatku hľadala cestu pomerne ťažko. Prvých približne 50 až 70 strán som sa musela do čítania doslova nútiť a uvažovala som, že knihu odložím. Mala som pocit, že mi jednoducho nesadne.

Mohlo by ťa zaujímať:

Vyskúšala som čítanie v aute počas búrky. Zažila som neopísateľný pokoj, veda vysvetľuje prečo

• Fakty a zaujímavosti
• Veda

Dnes som rada, že som to neurobila. Malý život sa totiž stal jednou z kníh, ktoré ma zasiahli najhlbšie. Pamätám si na chvíle, keď som pod perinou potichu plakala, neveriacky krútila hlavou, alebo musela na chvíľu knihu zavrieť a predýchať to, čo som práve prečítala. Niektoré pasáže boli také emocionálne náročné, že som si potrebovala dať prestávku, hoci som zároveň chcela vedieť, čo bude ďalej.

Príbeh sleduje štyroch priateľov v New Yorku a ich životy v priebehu rokov. Každý z nich má vlastné túžby, plány aj problémy, no postupne sa do popredia dostáva najmä Jude, úspešný právnik, ktorého minulosť ukrýva bolestivé tajomstvá. Kniha sa venuje aj seb**oškodzovaniu a hrubému násiliu, preto nejde o ľahké čítanie pre každého.

Yanagihara ma fascinovala svojou majstrovskou schopnosťou preniesť emócie postáv na čitateľa. Nejde len o to, čo sa im deje, ale aj o spôsob, akým ich osudy postupne spoznávame a ako si k nim vytvárame vzťah.

Práve preto môžu byť niektoré momenty také ťažké. Nečítaš už len o cudzom trápení. Začne ti na postavách záležať. Najmä pri Judeovi som mala často nutkanie objať ho a povedať mu, že všetko bude fajn.

Malý život nie je jediný, ktorý dokáže zlomiť srdce

Nie je preto prekvapením, že sa román dodnes objavuje v rebríčkoch emocionálne najnáročnejších kníh. Popkultúrny portál Collider ho vo svojom výbere najsmutnejších kníh vôbec v roku 2026 umiestnil na prvú priečku.

Do prvej päťky zaradil aj romány The Subtle Knife od Philipa Pullmana, Harry Potter a Dary smrti od J. K. Rowlingovej, The Dark Tower VII: The Dark Tower od Stephena Kinga a Bedári od Victora Huga. Výber ukazuje, že čitateľov dokážu rozrušiť rôzne druhy príbehov – od fantasy až po historické tragédie.

Malý život sa nachádza aj vo výbere emocionálne najvypätejších románov z archívu Bookerovej ceny. Spolu s ním v ňom nájdeme napríklad Neopúšťaj ma od Kazua Ishigura, teda príbeh o mladých ľuďoch, ktorí postupne odhaľujú znepokojivú pravdu o vlastnom živote. Nechýba ani Nebo od Mieko Kawakami, ktorý sa venuje šikane a bolestivému dospievaniu.

Samozrejme, to, ktorá kniha nás zasiahne najviac, je veľmi individuálne. Niekoho rozplače tragická láska, iného strata alebo príbeh človeka, ktorý si prežil viac, než si dokážeme predstaviť.

Malý život však vo mne zanechal osobitnú stopu. Nie v zmysle, že by som si z neho odniesla iba smútok. Skôr mi pripomenul, akú obrovskú silu môžu mať slová, a to doslova aj vo vzťahoch, a ako hlboko sa nás dokážu dotknúť osudy ľudí, ktorí nikdy neexistovali.