Čo ak by Stalingrad padol? Šokujúce scenáre, ktoré by úplne zmenili dejiny druhej svetovej vojny

Išlo o bitku, o ktorej sa dnes v Rusku hovorí ako o srdci a duši odvahy, schopnosti čeliť votrelcom. Na prvý pohľad priniesol nemecko-sovietsky pakt o neútočení z roku 1939 Adolfovi H. aj Josifovi S. to, čo očakávali. Napriek tomu nemecký diktátor túžil po ďalšom. Ústrednú časť jeho plánu tvorili nové územia pre germánsky národ a zároveň zničenie Slovanov.

Spočiatku všetko napredovalo hladko, avšak potom sa do cesty postavil Stalingrad. Mesto odmietlo kapitulovať a zaplatilo za to obrovským množstvom životov. No čo ak by zástupcovia nemeckej diktatúry dokázali sovietske sily v daný moment zlomiť a mesto by padlo? Ako by sa zmenil vývoj na východnom fronte a priebeh vojny? Mohli by Nemci pokračovať v expanzii ešte ďalej na východ?

„Nemyslím si, že taký scenár prichádzal do úvahy. Keď Nemci dorazili koncom leta 1942 do Stalingradu a rozpútali niekoľkomesačný boj, ich armáda už čelila vyčerpaniu. Je dôležité spomenúť, že bitka o Stalingrad predstavovala iba časť oveľa rozsiahlejšieho ťaženia. Nemecký diktátor vyslal na jar a v lete 1942 Wehrmacht cez východnú Ukrajinu a južné Rusko smerom ku Kaukazu,“ vysvetľuje historik Dr. David Stone.

Tekuté bohatstvo v podobe ropy

Ruským cieľom zostávala ropa v Čečensku, avšak omnoho viac jej ležalo v okolí Baku na území dnešného Azerbajdžanu. Európska ríša Adolfa H. disponovala len obmedzenými zásobami, pretože ju získavala prakticky iba z Rumunska. Také množstvo nestačilo na vedenie globálneho konfliktu, ktorý diktátor rozpútal. Ropné zdroje v Baku predstavovali obrovský potenciál.