Eiffelova veža
Rýchly fun fact: Gustav Eiffel nenavrhol Eiffelovu vežu. V skutočnosti „len“ viedol stavebnú spoločnosť špecializujúcu sa na oceľové konštrukcie, ktorá zamestnávala dvoch skvelých inžinierov, jedným bol Emile Nouguier a druhým Maurice Koechlin.
A bol to práve Koechlin, kto vypracoval počiatočné plány zakrivenej veže, ktorá sa mala stať ozdobou parížskej výstavy v roku 1889. Spolu s Nouguierom predložil návrh oceľovej konštrukcie na schválenie Gustavovi Eiffelovi. Architekt spoločnosti Stephen Sauvestre plány ďalej zdokonalil a pridal k nim vlastné dekoratívne prvky – sklenené miestnosti, oblúky a kamenné podstavce.
Jedným z pridaných prvkov z dielne Sauvestrea boli dve menšie veže na oboch stranách hlavnej konštrukcie. Táto lákavá odluka od pôvodného plánu mala vytvoriť segmentovanú triádu, a nie jednu monumentálnu vežu, ktorú poznáme. Či by tieto doplnky zvýšili krásu Eiffelovej veže a prečo nakoniec vzniklo oceľové monštrum, zostáva naďalej otvorenou otázkou.
Washingtonov pamätník
Plány vzdať hold prvému prezidentovi USA prostredníctvom pamätníka na jeho počesť začali už počas Washingtonovho života. Až v roku 1836 udelila organizácia Washington Monument Society architektovi Robertovi Millsovi tú česť navrhnúť pamätnú stavbu.
Millsova pôvodná vízia obsahovala nielen dnes už ikonický obelisk, ale aj kolonádu a jazdeckú sochu. Žiaľ, výstavba bola v roku 1856 zastavená, pretože antikatolíci protestovali proti použitiu kameňa darovaného pápežom Piom IX.
Nedokončený pamätník zostal nečinný dvadsať rokov, až kým Kongres schválil prostriedky na obnovenie prác. Pôvodný Millsov dizajn však dramaticky oklieštili – úplne odstránili sochu a rotundu okolo základne. Nedotknutý zostal len centrálny obelisk. Keby to dnes videl Mills, pravdepodobne by to celé považoval za nahé.
Tower Bridge
Typickým symbolom Londýna je, nepochybne, Tower Bridge. Niektorí ho dokonca mylne nazývajú aj London Bridge. Most Tower Bridge bol odpoveďou sira Horacea Jonesa na výzvu pretnúť Temžu, aby sa po nej mohli premávať chodci aj automobilová doprava bez toho, aby to narušilo plavbu lodí.
Z toho dôvodu vznikol dvojkrídlový padací most s jedinečnými viktoriánskymi gotickými vežami, ktorý dokončili v roku 1894. Ako ti už ale na základe podstaty tohto článku musí byť jasné, takýto dizajn nebol jediným navrhovaným riešením.
Jeden zaujímavý a futuristický dizajn predložil F. J. Palmer. Jeho plán počítal so „zacyklením vozovky“ na oboch koncoch mosta. Zatiaľ čo jedna strana slučky sa vysunie, aby umožnila prechádzajúcej lodi prejsť, druhá strana zostane zatvorená, aby umožnila prepravu peších a tých na štyroch kolesách. Keď loď vojde do slučky, vchod za ňou, ako aj cesta sa uzatvoria, pričom tá pred ňou sa otvorí, aby mohla loď vyplávať.
Hlavnou myšlienkou Palmerovej zložitej konštrukcie mosta bolo, že cesta aj riečna doprava budú môcť fungovať súčasne bez vzájomného obmedzenia či prerušenia. No, ako aj sám uznáš, nápad vyzerá dosť komplikovane, čo bolo vlastne aj dôvodom jeho zamietnutia. Keďže nikto si nebol istý, či plán bude fungovať, nakoniec sa od neho upustilo.
