Práca režiséra so sebou prináša rôzne strasti, ale aj pozitívne momenty. Vedel by o tom porozprávať aj režisér obľúbeného seriálu Kriminálka Kraj, ktorý sa už momentálne vysiela na televíznych obrazovkách v jeho druhej sérii.
Okrem nových prípadov môžeš v novej sérii sledovať aj nové postavy či množstvo emócií. Hodnotená je dokonca ako oveľa energickejšia a svižnejšia. Čo na ňu hovorí režisér Martin Kazimír?
Celá Kriminálka Kraj prešla od prvej série istou zmenou, môžeš nám o nej povedať viac?
V skratke povedané, druhá séria má oveľa viac energie. Prvá séria nastavila pomerne temný tón, ktorý poznáme skôr zo zahraničných seriálov, ako napríklad True Detective. V druhej sérii sme si dali zámer túto tonalitu zachovať, ale zdvihnúť trochu tempo a priniesť viac divácky zaujímavých momentov, akcie, dejových zvratov či občasného humoru.
Kriminálka Kraj je jeden z tých seriálov, ktoré idú do kosti. Nielen prípadmi krutých vrážd a motívov, ale aj z hľadiska príbehov hlavných postáv, ktorých osudy sú niekedy spletitejšie ako samotné vyšetrovanie. Druhá séria stavia na tomto výbornom základe, na odkaze prvej série, a posúva nás vpred trochu svižnejším tempom.
V druhej sérii je okrem iných zmien aj viac humoru, hodí sa ku kriminálke?
Aj život vie byť plný ťažkých momentov, ktoré striedajú odľahčenia. Mix žánrov je podľa mňa veľmi dôležitý. Dobrá komédia sa nezaobíde bez občasnej drám a naopak. Práve toto striedanie emócií nám umožňuje pocítiť napätie, následne sa uvoľniť a pokračovať v akcii. Myslím si, že súvislá dráma dokáže diváka trochu unaviť.
Prečo by si diváci mali pozrieť druhú sériu Krimi Kraj?
Budem hovoriť za celý tím talentovaných ľudí, keď poviem, že Krimi Kraj je jeden z najfilmovejších seriálov u nás. Pôsobí skôr ako niečo, čo si pozriete na Netflixe alebo HBO. Podarilo sa nám spojiť veľmi kreatívnych ľudí z branže a spolu sme sa pokúsili vykročiť z bežného prístupu tunajších seriálov.
Nápaditou kamerou a svietením sme sa snažili prelomiť bariéru klasických postupov a veľakrát sme točili scény na jeden záber, bez zbytočných strihov. Zvukový zážitok je tiež dôležitý a u nás veľakrát podceňovaný.
V druhej sérii sú diely, ktoré stoja aj na zvukových atmosférach, ktorými sa snažíme rozprávať príbeh podmanivejšie ako klasickým použitím nadbytočných dialógov. To všetko sprevádza skvelá hudba, ktorá napriek tomu, že nebola komponovaná pre nás, pôsobí ako šitá na mieru.
Sú v kriminálke dôležitejšie prípady alebo emócie?
Oboje. Bez prípadov nemáme zápletku, napätie ani dôvod existencie našich postáv. A bez osobných príbehov vyšetrovateľov by sme sa pozerali len na prázdne postavy, ktoré vykonávajú svoju prácu. V podstate to nie je o nič inšie ako v seriáloch z lekárskeho prostredia, kde nás zaujímajú jednotlivé prípady pacientov, ako aj vzťahy medzi lekármi. Jedno prosto nevie existovať bez druhého.
Čo je na práci režiséra pre teba najväčšou výzvou a čo ťa, naopak, najviac baví?
Odpoviem pravdivo – nerád točím masové scény s veľa komparzistami. Viem, že sú občas potrebné, ale nakrúcajú sa veľmi ťažko. O to horšie, keď ide o svadby, ktoré ma veľmi nebavia. A preto bola pre mňa najväčšou výzvou ôsma epizóda, kde sa odohrá vražda na svadbe.
S hudobným dramaturgom (Lukáš Kobela) sme k epizóde vybrali ústrednú skladbu, ktorej význam nám pomohol rozpovedať a posilniť príbeh. To ma asi baví najviac, režijne zasiahnuť do deja tak, aby sa posunul vpred a my sme mohli aj formálnymi prvkami pomôcť ten príbeh rozpovedať.
Nechať hercov takpovediac „odtextovať“ scenár a zakričať stop, to podľa mňa nie je v pravom zmysle slova réžia. Preto som rád, že som dostal pri nakrúcaní trochu voľnejšiu ruku a mohol som rozprávať príbeh aj inak ako dialógmi.
Ako vnímaš súčasnú situáciu, trendy a budúci vývoj televíznej a filmovej tvorby na našom trhu v kontexte medzinárodnej konkurencie (streaming, nástup AI)?
Osobne si myslím, že o niekoľko rokov príde doba, keď bude obsahu, ktorý tvoríme my, konkurovať automaticky generovaný obsah. Otvoríte si svoju obľúbenú streamovaciu službu a poviete: „Chcem vidieť horor s Leonardom DiCapriom s tematikou genetických experimentov.“
Koliesko sa chvíľku potočí a začínate sledovať príbeh, ktorý sa generuje na pozadí. Dokonca budete môcť doň zasiahnuť. Ale tá doba tu ešte nie je. Začne to pozvoľna, generovaný obsah sa bude objavovať a žiť vedľa ľudských výtvorov. Prídeme ako kreatívci o prácu? Nemyslím si to. Charakter našej práce sa zmení, ale nezanikne.